Posledný augustový víkend nám vyšla dvojdňová (troj) akcia na Turniskách s lezením, turistikou aj s opekaním so všetkým, čo k tomu patrí.
Našli sme ešte jeden nevydaný zatúlaný článok z Nového Zélandu. Tak tu je:
6,5 km znamená prevýšenie 6,5 km v priebehu 6. dní. Z toho je jeden deň presúvací na aute. Takže vlastne 5 dní turistikovania. Po týchto dňoch musela prísť pauza, v podobe kempu.
Je ráno 3.30 hod. a ja stepujem doma a stále váham. Ísť, neísť... opakujem si to dookola. Veď som v Tatrách sama nikdy nebola. Nebojím sa, len mám také zmiešané pocity isť tam sama.
Ráno sa budíme do krásnej - na červeno osvietenej doliny vychádzajúcim slnkom. Vyrážame znova o šiestej ráno, na Karbunkulový hrebeň. Plán sa mení o pol hodiny keď začne pršať. Ešte pred ¾ hodinou bolo nádherne, Tatry ... Rozhodneme sa pre Kozí štít napravo. Výstup je po suti popod steny Kozieho štítu do Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ znateľným chodníkom na Kozí štít. Je 7.45 a nám sa nechce ísť na chatu, a preto volíme ďalší výstup na Jastrabiu vežu.
Pôvodný plán bol úplne iný. Peťka mala ísť s kamarátkou už vo štvrtok ráno a ja večer. Ale kvôli chorobe meníme plán a v utorok poobede v pizzérii, pri klubovej stretávke, oslovujeme Vlada, ktorý súhlasí a Maroša, ktorý zatiaľ odmietol. V stredu som ho nakoniec prehovoril, a tak vo štvorici vyrážame vo štvrtok večer na parkovisko na Bielych Vodách.
Budíček v skorých ranných hodinách, odchod z Humenného okolo štvrtej hodiny ráno. Smer Vysoké Tatry v zostave Peťka, Dušan, Janka, Majo, Jožo, Tono, Ďuro, Maroš a ja. Nasadáme do áut a vyrážame. Cestou sa predbiehame, kto má lepšiu fiatku a nakoniec dorážame do cieľa takmer súbežne.
Máme niekoľko dní voľna a riadne nabudení od Saša, Mariána a spol. (zo Skialpstretu) ideme na lyže aj my. Posledný krát. Snehu je ešte dosť, ale musíme si vyšliapať k nemu až do 1550 metrov na pešo s lyžami na chrbte, konkrétne až za Terasu v Žiarskej doline (Veľké Závraty).
Na minulom 1. ročníku stretnutia skialpinistov bol z Humenčanov iba Jožko (Luigi). Tohto roku som bol naň zvedavý aj ja, hlavne po prečítaní si programu. Prezentácie vyzerali byť zaujímavo (zjazdy skiextrémov Mira Peťa, Aljaška – Denali ai.) a zvedavý som bol aj, kto všetko príde, a hlavne, aká to je vlastne akcia.
Piatok, šesť hodín večer, zraz pred Billou. Keď sme sa už všetci zrazili tak sme vyrazili do Paloty. V Palote sme trošku nevedeli kde zaparkovať. Našli sme miesto, nasadili sa čelovky a smer : Magura. 10-minútová cesta ku chate, ako prví vyšli Toňo a ja. Potom Betka a Maroš a potom ostatní. V chatke už čakali Peťo Salašovič, Vlado Berlecký a prípitok. Chata sa všetkým páči. Peťka, Duško a Maroš začali čistiť zemiaky na guľáš a Peťo Salašovič a Vlado Berlecký začali guľáš variť.
Blíži sa väčšie voľno, a tak plánujeme ako ho využiť. Pôvodne sme chceli liezť, ale keďže sa strieda pekné počasie so snežením a snehu ubúda pomaly, tak ideme na túru a VHT. V piatok ráno ideme na cintorín a potom vyrážame cez všetky športové obchody v Prešove a v Poprade do Liptovského Mikuláša. Nakoniec sme nakúpili skialpy v Rysoch v Poprade. Skvelý výber a super ceny – akcie, a preto nemusíme ľutovať tento deň.