Gerlachovský štít, Bystrá, Dreveník 29.10.-1.11.2010

obr.Blíži sa väčšie voľno, a tak plánujeme ako ho využiť. Pôvodne sme chceli liezť, ale keďže sa strieda pekné počasie so snežením a snehu ubúda pomaly, tak ideme na túru a VHT. V piatok ráno ideme na cintorín a potom vyrážame cez všetky športové obchody v Prešove a v Poprade do Liptovského Mikuláša. Nakoniec sme nakúpili skialpy v Rysoch v Poprade. Skvelý výber a super ceny – akcie, a preto nemusíme ľutovať tento deň.

O siedmej ráno po tme vyrážame z Tatranskej Polianky na Batizovské pleso. Plán je vystúpiť na Gerlachovský štít. Konkrétnu výstupovú variantu nechávame na poslednú chvíľu, uvidíme hore podľa podmienok. Je krásne a pri plese dávame pauzu na raňajky. Trošku pofukuje a začíname tušiť, že na hrebeni to bude zaujímavé. Nakoniec sme si zvolili trasu cez Tetmajerovo (Gerlachovské) sedlo a chceme vyskúšať aj kúsok z hrebeňovky, posledného úseku na Gerlach z Poľského hrebeňa – Martinovky, obtiažnosti II-III. Musíme ešte vystúpiť pod západnú stenu, pod Batizovskú próbu, odkiaľ dobre vidieť výstup do sedla. Rozmýšľame či ideme do toho, žľab je striedanie snehu, ľadu a sute, a tak výstup bude po skalách naľavo. Je tam nalezená jedna dvojka a ide im to celkom pomaly.

Čas máme dobrý, tak sa ide do sedla. Je to približne 250 metrov prevýšenia s úsekmi do II (ľahký výstup je v prípade, že v žľabe je sneh). V ťažkých zimných topánkach je to nepríjemné, hlavne po naklonených platniach. Nakoniec sa musíme aj naviazať. Do sedla vystúpime pomerne rýchlo, ale dvojicu už nevidno. Čaká nás krásny zasnežený exponovaný hrebeň. Sú tu stopy, a tak to máme orientačne ľahšie. Provizórne sa istíme okolo skalných hrotov, sem tam musíme prekonať zľadovatený úsek, ale vrchol sa blíži. Po pár výškových metroch očakávame kríž, ale je to ešte niekoľko minút po ostrom hrebeni, no už bez stúpania.

O 13.00 sme hore, na najvyššom vrchole Slovenka. Veď by sa už patrilo, obaja sme tu po prvýkrát. Pôvodne som tu chcel vystúpiť lezeckou trasou v západnej stene, ale to vôbec nevadí. Aj toto bolo super a pomerne je to náročná VHT. Vo vrcholovej knižke sa dnes zapísali už štyria. Dvojka pred nami a ešte jedna okolo 11.00. Aj napriek vetru sa tu zdržíme pomerne dlho, nielen kvôli super viditeľnosti :-).

Zostup je strmý a väčšinou po snehu s niekoľkými skalnými úsekmi, na ktorých sú reťaze alebo borháky. Museli sme si obuť mačky. Už som si myslel, že ich celý deň ponesieme, ale nakoniec nám pomohli k rýchlemu a bezpečnému zostupu. Jeden skalný úsek zlaníme na 2x po 30 m. Na konci žľabu odbočíme doľava (na juh) k reťaziam a pomocou nich prekonáme posledný skalný výšvih. Môžeme zo seba všetko pozhadzovať, zbaliť lano a zostupovať po chodníku k autu. Na asfaltku sa nám podarí prísť tesne pred zotmením, ale od mosta čelovky aj tak vyberieme, lebo značka odbočí z cesty a po asfalte sa nám nechce ísť celý čas. Cestou domov sa zastavíme u kamarátoch v Liptovskom Jáne, ktorí majú rozlúčkový večer pred odletom do Maroka na 3,5 mesiaca. Ako radi by sme šli, ale práca nedovolí a dnes mi prišli aj podklady na zákazku a „prázdniny“ sa tak krátia minimálne o utorok.

V nedeľu nevstávame skoro a moc sa nám nechce nikam ísť. Ale nedá nám to, premôžeme sa, naraňajkujeme, chvíľu pokecáme s mamkou a okolo dvanástej štartujeme auto, smer Podbanské.

Všetci zostupujú, len my šliapeme Bystrou dolinou smerom hore. Nekonečným lesom napredujeme rýchlo a spomalíme až v nekonečnej kosodrevine kde sa už môžeme obzerať. Znova je pekne a Peťke sa tu veľmo páči. Kto nemusí skalnaté Vysoké Tatry a má rád hôľne hrebene, tak tu musí prísť, do východnej časti Západných Tatier. V závere doliny, pred výstupom na hrebeň si odskočíme k plesám, ktoré sú zamrznuté a o takom čase v tieni (zavčas rána poobede). Na serpentínach sledujeme poľským bikerov, ktorí tu nemajú čo robiť a ani si to poriadne neužijú. Idú z Račkovej doliny cez Bystrú a Bystrou dolinou dole. Magori. Keď už, tak mali ísť opačne. My im ďakujeme za Polarcu, ktorú stratili v doline a čakala nás v igelitke na chodníku. Výstup po hrebeni na vrchol je sprevádzaný silným vetrom, silnejším ako včera a rozhodne chladnejším. Nahodíme na seba vetrovky a stále sa obzerajúc dostaneme sa na vrchol Bystrej. Sme radi, že sme sa rozhodli ísť. Rozmýšľal som zostupovať cez Nižnú Bystrú a Ježovú, ale namrznutý skalný hrebeň nám to nedovolil. Dnes sme šli len naľahko, tak mačky nemáme. Včera nás nenapadlo pofotiť z vrcholu, tak teraz urobíme aspoň pár záberov. Slnko začína zapadať a zafarbovať všetko do červena. Zostupujeme rovnakou dolinou ako sme šli hore, lebo auto máme pri jej ústí a je to najkratšia cesta dole. Ženie nás trošku aj hlad, mali sme zo sebou iba banány a doma sa nám pripravuje skvelá večera. Na cestu pod magistrálou prichádzame tiež tesne pred zotmením.

V pondelok je na pláne Ľadový štít, ale počasie sa kazí a hlavne sa nám nechce, nechce sa nám vstávať a predstava znova všetko (mačky, čakan, lano ...) ťahať a použiť iba kvôli pár metrom ..., ee. Ideme na Dreveník poliezť pár ciest. Tu je pekne, ako vždy. Síce chladno, ale to nevadí. Po dlhej dobe sa prstíky potešili, dostali zabrať, a mi tiež. Poobede sme šli k rodine v Krompachoch, potom na cintorín a večer do HE.

Dušan a Peťka

obr.
Začíname pri východe slnka

obr.
Ranné pohľady

obr.
Batizovská dolina

obr.
Výstup do sedla ...

obr.
S použitím rúk

obr.
Tetmajerovo sedlo

obr.
Skalný exponovaný hrebeň

obr.
Jeden z ťažších úsekov

obr.
Posledné minúty

obr.
Gerlachovský štít, 2655

obr.
Zostup Batizovským žľabom

obr.
Jeden z dvoch zlaňákov

obr.
Posledné metre

obr.
Krásne zafarbenie

obr.
Tam je Bystrá

obr.
Konečne v kosodrevine

obr.
V nekonečnej kosodrevine

obr.
Blížime sa pod hrebeň

obr.
Zamrznuté Bystré plesá

obr.
Hrebeň z Kotlovej na Bystrú

obr.
Mali nás na háku

obr.
Svinica, Ľadový, Lomnický, Vysoká, Kriváň, ...

obr.
Bystrá, 2248 m, najvyšší vrchol Západných Tatier

obr.
Pohľad na západ, Príslop a Baníkov, Jakubiná, Klin

obr.
Nižná Bystrá, vietor, hmla a tiene