Za 6 dní 6,5 km

obr. Našli sme ešte jeden nevydaný zatúlaný článok z Nového Zélandu. Tak tu je:
6,5 km znamená prevýšenie 6,5 km v priebehu 6. dní. Z toho je jeden deň presúvací na aute. Takže vlastne 5 dní turistikovania. Po týchto dňoch musela prísť pauza, v podobe kempu.

Ale od začiatku. Nachádzame sa v parku Tararua Forest na Severnom ostrove. Podľa letáka a fotiek v ňom, to vyzerá sľubne. Pekná hrebeňovka s výhľadmi. No uvidíme, netešíme sa dopredu. Začíname ako zvyčajne až po obede. Prejdeme mostom, dosť vysoko nad riekou, prebrodíme potok a vchádzame do lesa. Terigáme sa strmým kopcom pomedzi stromy najprv 550 výškových metrov na nejaký vrchol v hrebeni, ktorý musíme prekročiť a klesnúť späť do doliny, aby sme mohli začať od znova. Na chatu je to ešte pekne ďaleko, vysoko. Počasie nič moc, zamračené a od 800 metrov úplná hmla.

obr. Aspoň, že je teplo. Po ďalšom stúpaní sa dostávame na miernejší hrebeň, po ktorom ale ideme ako svätý po vode. Je to tu nacicané vodou a my len čakáme kde čľupneme. Ani už neviem či sme zrýchlili alebo spomalili. Konečne na hlavnom hrebeni. Čaká nás kratší zostup do Čertovej brány a posledné metre na chatu Alpha. Veríme, že tu nik nebude, ale bohužiaľ, na každej chate stretneme jedného človiečika, čo tam spí. Peťka si dá broskyne a koláčik, ostatné sa zjedli počas výstupu a ja varím cestoviny. Pri zapálenej sviečke trávime zvyšok večera. Výsledok : 1500 metrov stúpania.

Ráno vstávame skôr a v domnienke, že dnes spíme na prázdnom táborisku pri aute, ako sme ho opustili, vyrážame na hrebeň. Je krásne jasno, dole trošku inverzie. Stále sa obzerajúc stúpame vyššie a vyššie. Hrebeň sa kľukatí ako Roháče a my striedavo vidíme kam ideme a odkiaľ ideme. Pred hlavným vrcholom sa pozastavíme a dáme si raňajky. Musíme sa schovať pred vetrom.

obr. Po 2 stúpaniach sme na vrchole Mount Hector, 1529 m. Vidíme celé pohorie, celé okolie až k Wellingtonu a vo veľkej diaľke Južný ostrov. Urobíme pár záberov a pokračujeme ďalej v plnení nášho smelého plánu spať pri aute. Zídeme dole, potom hore, dole k chate a hore a tu sa rozdeľuje hrebeň. My pokračujeme v pravo na McIntosh a Maungahuka. Padá nám sánka, keď vidíme čo máme pred sebou. K autu to dnes nepôjde. Našťastie sú po ceste ešte 3 chaty. Prvá je blízko, keďže máme dobrý čas a tretia je zase ďaleko, ideálna je druhá. Ale najprv musíme prejsť tento zubatý hrebeň, aby sme mohli uvažovať čo potom.

Čakajú nás 2 spomínané výrazné vrcholy a kopec, kopec vedľajších. Na prvom máme dosť a to ešte netušíme, že to ťažšie len príde. Hore, dole, hore, dole … „už musí byť“ … „ten to bude“ … hore, dole, reťaze, rebríky … „konečne vrchol“. Kúsok pod vrcholom je chata, na opačnú stranu ako náš chodník, ale musíme dať pauzu. Chata je krásna v ešte krajšom prostredí pri jazierku s výhľadmi na ďalšiu časť parku Tararua.

obr. Rozmýšľame čo teraz. Ak pôjdeme ďalej, tak zajtra to bude o 2 hodiny kratšie. Niečo zjeme a dáme si horúcu čokoládu a posilnení ideme ďalej. Teda späť na vrchol a potom dlhóóóó dole. Po 1000 metrovom klesaní sme na chate, unavení a hladní. Spíme v starej chate Neil Forks medzi pavúkmi a myšami, ale zaspávame aj tak rýchlo, a tak je to jedno.

Ráno vstávame zmierení s tým, že musíme prekročiť hrebeň ako v prvý deň, len na inom mieste. Čaká nás 1 ½ hodiny strmého výšľapu z 350 m. Pozeráme výškomer a sledujeme ako pomaly sa blíži číslo 950 m. Hurá. Už len dole po nekonečnom hrebeni do doliny k chate. Tú využijeme na krátku pauzu s vifonom a čokoládou :-) Dlhou dolinou, ktorá má nezmyselné výšľapy a zostupy, sa dostávame k autu. Len krútime hlavami prečo urobili taký chodník. Opustený prázdny kemp nachádzame úplne natrieskaný. Najeme sa a okúpeme s pomocou bandasky a ideme preč, smerom k sopke Taranaki.

obr. O výstupe na sopku Mount Taranaki sa dozvedáme v podstate iba z máp. V informačných centrách v mestách nič poriadne nevedia. Takže nám dali rady z papiera, a tam bolo aj, že potrebujeme mačky a čakan po celý rok. Škoda, že infocentrum pod sopkou nestíhame, a tak balíme všetko večer, aj s mačkami a čakanom. Na pohľad to vyzerá bez snehu, ale istota je istota. Čakan predsa len ostal v aute a o 8.00 vyrážame v ústrety hmle. Na vrchol píšu 6~10 hodín, tak si berieme viacej jedla a vody. Po 1 ¼ hod. to všetko nechávame medzi skalami nad chatou. Voda navyše, jedlo, mačky … Hore ide kopec ľudí a na ľahko. Super.

Začínajú naše známe drevené schody. Bohužiaľ iba nejakých 100 výškových metrov, a tak je ďalší úsek v nepríjemnej suti, kde idete 2 kroky hore a jeden dole. Dávame krátke pauzy, keď sa nám mráčiky trošku rozostúpili. Nakoniec sa skoro dostávame nad ne, ale sledujú nás, a ako stúpame, idú s nami. Záverečný úsek do snehového krátera je po skalnom pilieri, kde sa ide super. Po snehu nás čaká asi 50 metrov po suti a môžeme sa vytešovať. Nič nevidno :-) tak sa dohodneme, že počkáme aj dlhšie. Hore sme šli 3 hodiny, tak času je až až.

obr. Niečo zjeme, ale mušky začínajú riadne otravovať. Trošku pomáha chodenie sem a tam. Nakoniec sa to rozostúpi aspoň na chvíľku, ale po hodine ideme dole. Sme zahalení až po uši, a aj tak to nepomáha. Dole je to ešte lepšia zábava. Nohy podklzujú, tak sa snažíme ísť po hlbšej suti ako na snehu. Chúďatá podrážky :o) Po dvoch hodinách sme dole a za sebou máme 1600 metrov výšľapu aj zostupu. Stále nám nestačí. Ráno sa presunieme o niekoľko dolín na druhú stranu sopky a ideme na Fanthams Peak. Ďalších 1000 metrov. Počasie vyzeralo tento krát dobre, ale počas výstupu nás zahaľuje hmla. Za slušný čas sme hore a máme šťastie, že sa to roztiahlo na našej strane. A aj čiapka z Taranaki je preč. Potešení krásnymi výhľadmi, posedíme, pofotíme a spokojní schádzame k autu a k ďalším sopkám a do spomínaného kempu.

Dušan

obr
Prales nesmie chýbať

obr
Aj po premočenom teréne, vzadu vidno značku

obr
Výhľady na druhý deň

obr
Krásna hrebeňovka

obr
Mount Hector, 1529

obr
Pred nami náročnejšia časť hrebeňa

obr
Náročný záver – samé vežičky ...

obr
... hore a dole

obr
Konečne koniec, ale o to krajší, odtiaľto už len dole (v ten deň)

obr
Dlhééé šliapanie po doline k autu

obr
Jedna zo zaujímavostí cestou k sopke Taranaki

obr
Dostávame sa nad oblaky

obr
Druhá časť výstupu na Taranaki

obr
Krátka pauza

obr
Vrcholové foto, Taranaki, 2.518 m

obr
Aspoň na pár metroch si podrážky oddýchli od suti a štrku

obr
Naše klasické a obľúbené jedlo na NZ, cestoviny s tuniakom a so syrom

obr
Taranaki v rannom svetle

obr
Zahalený vrchol Taranaki a vľavo cieľ Fanthams Peak

obr
Vrchol Fanthams Peak, 1.966 m, v pozadí Taranaki

obr
Pohľad na oceán, krásne vidno aj hranice NP v tvare kruhu

obr
Vodopád Dawson, kúsok pod centrom