Lezecký klub Humenné

O dva víkendy po Satane vyrážame pred štvrtou na Bielu Vodu. Sme tam 6.40, ale parkovné sa už vyberá. Paráda. Nakoniec sa dohodneme a za 5 eur parkujeme 2 dni.

AKTUALIZOVANÉ: Pridané foto

Vraj najlepšie akcie sú tie neplánované. Myslím, že na tom niečo bude, lebo aj táto moja turistická sa spískala narýchlo a pritom stála za to. Jedno voľné miesto v aute, ktoré smerovalo do oblasti pohoria Vtáčnik ( kde som doteraz ešte vôbec nebol), ako aj dobrá predpoveď počasia - to všetko rozhodlo, že aj napriek tradičným protestom mojej polovičky si to pohorie trochu obzriem. Deň vopred som si kúpil mapu oblasti a večer narýchlo vygúglil jeden článok o prechode tohto pohoria. Aspoň niečo na základnú orientáciu...

Od začiatku roka bola v pláne klubu akcia“ Rakúske a Talianske Dolomity“ na ktorú sa každý veľmi tešil. Prešlo pár týždňov a zopár akcií a prišiel čas splniť plán. Nanešťastie Endži rodina musela auto predať a čas, pokiaľ kúpia nové bol práve časom, kedy sa odchádzalo. Teda sme sa museli zaobísť len s jedným, čo podstatne skresalo nielen počet zúčastnených členov, ale aj plány akcie. Možno sa niekto bude hnevať, ale nakoniec som ako vodič, organizátor a predseda nášho klubu rozhodol o zložení: Endži a jej dcéra Denisa, Maroš, bobrík Vlado a ja – Jožko, alias Luigi.

Bolo už načase ukázať Peťke Roháče aj v lete bez snehu. A tak volíme hrebeňovku okolo Žiarskej doliny s prechodom cez Roháče.

Predpoveď počasia bola veľmi priaznivá a tak sme už na tretí pokus v zložení Majo, Maja, Paly, Kristina, Laďo a ja – Luigi vyrazili s cieľom navštíviť Talianské Dolomity v oblasti Cortina d´Ampezzo.

Dočkali sme sa roztopenia snehu na Polonine Rune a môžme konečne vyraziť. Po minuloročnej skusenosti zo susednej Ostrej hory som sa už tento rok pripravil lepšie. Kolieska sa už točia bez škripotu a zadok je zvyknutý na niekoľko hodín v sedle.

Keď som s Majom plánoval cyklotrasu na nedeľu, to sme ešte netušili aký báječný deň prežijeme :-)

Dnes už môžem len s povzdychom spomínať na jednu krásnu akciu ktorou bol "Zimný prechod hrebeňom Lúčianskej Malej Fatry" na skialp. lyžiach.

(Aktualizované 11. 2.)
6. 2. 2010 V predvečer na lezeckej stene (diki Endži za trpezlivú inštruktáž o lezení a istení!!!) sme sa s Jožkom dohodli, že musíme vyraziť na bežky. Čoskoro som mal cestovať nazad do školy a zároveň mal byť aj pochod Dukla-Čertižné, tak sme si povedali, že si urobíme aspoň malý párhodinový okruh za mestom.

21. a 22. augusta sme s Marošom a Peťom prešli malilinkatý kúsok slovenskej zeme, konkrétne Vysokých Tatier. Prešli sme trasu: Smokovec-Hrebienok-Zamkovskeho chata-Teryho chata-Zbojnicka chata-Sliezsky dom-Smokovec. Horolezecky to nebola nijako zvlášť významná túra ale prispela k zvýšeniu slovenského povedomia aj národnej hrdosti, pretože tatry sú fakticky najkrajším kúskom zeme, kde sa vždy veľmi rád vracia každý dobrý slovačisko i slovenka.