Lezecký klub Humenné

Pôvodný plán bol úplne iný. Peťka mala ísť s kamarátkou už vo štvrtok ráno a ja večer. Ale kvôli chorobe meníme plán a v utorok poobede v pizzérii, pri klubovej stretávke, oslovujeme Vlada, ktorý súhlasí a Maroša, ktorý zatiaľ odmietol. V stredu som ho nakoniec prehovoril, a tak vo štvorici vyrážame vo štvrtok večer na parkovisko na Bielych Vodách.

Zo začiatku krásne svieti mesiac, ale v lese už zapíname čelovky a okolo jedenástej prichádzame unavení na chatu. Ubytovanie máme rezervované v hospodárskej budove, tradične. Rýchlo niečo do seba nahádžeme a ľaháme do spacákov. Máme ušetrené dve hodiny pred zajtrajším výstupom.

O šiestej vyjdem z chaty a obzerám počasie, ale neprebratý a nevyspatý sa zľaknem tých pár oblakov a ľahám späť do spacáka. Nakoniec sa premôžem a o 15 minút budím ostatných. Rýchlo sa zbalíme, Vlado s Marošom sa stihnú naraňajkovať, aby sme mohli o siedmej vyraziť na celodennú túru cez Medené lávky na Lomnický štít. Popis výstupu je mierne prehnaný, a tak celý deň nosíme lano, sedačky a železo. Aj orientácia má byť v zhoršenom počasí náročnejšia, nám vyšlo super, ale myslím si, že by nebol problém. No čo už.

Po červenej značke prechádzame okolo Čierneho plesa (chodník na Svišťovku) a po pár metroch odbočíme na suť smerujúcu pod Kežmarskú kôpku. Začiatok Nemeckého rebríka sa niekedy nazýval Zlatý rebrík, ale dnes sa používa názov Nemecký rebrík pre oboje. Nástup je v žľabe, kde nám pri výstupe pomáhajú reťaze. Až kým uvidíme 2 reťaze spojené prúsikom, od vtedy sa viac spolieham na svoje ruky. Nabudúce, ak niekedy, ich spojíme vhodnejším spôsobom. Po výstupe žľabom prichádzame na chodník, ktorý traverzuje Kežmarskú kopu do Kotla 1986 (kde začína samotný Nemecký rebrík). 1986 preto, lebo je to nadmorská výška. Celý čas máme nádherné a netradičné výhľady do dolín ako Veľká a Malá Zmrzlá, Červená, Dolina Bielych plies, Predné Meďodoly a samozrejme Dolina Zeleného plesa s chatou. Vlastne ak nie sme za Pavúkovou alebo Bocekovou vežou.

Nemecký rebrík končí za Ušatou vežou v Ušatom sedle. Ale chodník ešte pokračuje na hranu Malého Kežmarského štítu a potom klesá do žľabu spadajúceho z Kežmarskej štrbiny či skôr Vyšnej Kežmarskej štrbiny. Pri prvom pohľade vyzerajú Medené lávky veľmi odpudzujúco. Strmo so suťou a úzko. Však aj píšu šírku 1,5 m. No čím sme bližšie, tým je to schodnejšie až sa nakoniec prechádzame po širokej lávke miestami až do 5 metrov. Spočiatku ideme po Dolnej Medenej lávke a keď začne klesať, tak vystúpime komínikom na Hornú Medenú lávku. Ňou sa dostávame na štítovú stenu Lomnického štítu. Aj tu zdanie klame, stena vyzerá hodne strmo, napr. keď pozeráte z Jastrabej veže. Na začiatku ešte pod Vidlovým hrebeňom vystupujeme mokrým žľabom a potom odbočíme napravo na hrebeň (z Jordánovej štrbiny) a priamo po hrebeni vystúpime na Lomnický štít.

Počasie nám vydržalo až po Lomničák. Tu sa však zatiahne a iba na pár sekúnd sa nám ukazujú pohľady raz na jednú, raz na druhú stranu. No napriek tomu sme spokojný a strávime tu neuveriteľnú 1 ½ hod. Zjeme čo máme a dáme si kávičku s koláčíkom. O 12.40 sa poberáme dole do Lomnického sedla. Zostup z vrcholu je po reťaziach, celkom dlhý úsek, a potom už len hľadanie chodníka v hmle do sedla.

V Lomnickom sedle Maroš odpovedá na otázky „Tatranská divočina – Moje hory zážitkov“. :-) Dačo ako náučný chodník. Schválne - napr. „Ktorý z filmov sa nakrúcal v okolí Lomnického sedla?
Q – Medená veža, G – Pacho, hybský zbojník, B – Perinbaba“. Zo správnych odpovedí sa dá vyskladať nejaké slovo alebo až názov či veta. Nevieme, videli sme asi 4 otázky.

Zo sedla pokračujeme lanovkou, podarilo sa ... , na Skalnaté pleso. Tu sa zdržíme na chate, kde sa dozvieme o nosičských rekordoch a s Vladom si dáme kola-loku a čaj. Prekvapí nás kamarát z Prešova, ktorý využil trochu voľného času na túru. Ďalej nás čaká ľahší výstup na Svišťovku, kde trošku zmokneme a zostup po serpentínach na Brnčalku. Ale vďaka lanovke zo sedla nedostali kolená až tak zabrať. Ten jeden zostup už vydržia. Na chatu prichádzame po 11 hodinách okolo šiestej. Z toho sme asi len 8 hodín šliapali. Takže nič náročné, ale zato veľmi pekný výstup krížom cez 900 m vysokú severnú stenu Malého Kežmaráku a cez Medené lávky.

Zajtra nás čaká Karbunkulový hrebeň. No uvidíme, predpovedajú 20 mm zrážok, tak sa uvidí.

Pokračovanie v druhej časti.

Dušan

Mostík pri Zelenom plese

Trasa výstupu

Nastupujeme na Zlatý rebrík

Zlatý rebrík, hore vzadu pokračuje Nemecký rebrík

Od Kotla 1986 už vystupujeme Nemeckým rebríkom

Pohľad na Čierny štít, Kolový štít, Karbunkulový hrebeň a Jastrabka, naľavo časť Baraních rohov a napravo časť Jahňacieho štítu

Pohľad na hrebeň Beliansky a do doliny Bieleho plesa

Blíži sa Ušaté sedlo a za ním koniec Nemeckého rebríka

Brnčalka a Zelené pleso

Sme na rohu Malého Kežmarského štítu ...

... a pozeráme na Medené lávky a Pyšné štíty

Na Dolnej Medenej lávke, vzadu vidno prepojenie - zostup z Nemeckého rebríka

Prechod medzi Dolnou a Hornou Medenou lávkou

Dostávame sa do vrcholovej stienky

Postupne sa sklon zmenšuje

Jeden z posledných pohľadov

Vlado prelieza na vrchol

Lomnický štít

Vlado, Maroš, Dušan a Peťka

Ešte sa na krátko ukázal Prostredný hrot

Zostup do Lomnického sedla po reťaziach ...

... a kramliach

Zverinec :-)

Skalnaté pleso

Na Veľkej Svišťovke trochu popršalo

Zostup späť na chatu