Konečne sa priblížil deň našej vytúženej dovolenky. Vonku síce prší a na najbližšie dva dni nie je predpoveď lepšia, ale my neváhame, balíme sa a vyrážame. Veríme, že nám počasie aj tak vyjde.
Je to tu. Stretávame sa s Monikou na stanici v Poprade a s úsmevom na perách sa objímame a tešíme sa na náš výlet. Mala to byť babská jazda. Ono aj bola, ale boli sme len dve, keďže ostatné baby, čo sme volali to z rôznych dôvodov zrušili. Nevadí, my si to patrične užijeme aj dve :-)
Ďalšia nepredvídaná nedeľa, keď deň predtým ešte nikto nevedel kde skončíme, keď sa zrúcali všetky plánované i narýchlo pozbíjané akcie a nakoniec sa v polome, v miestnej Tatranskej oblasti pod Popradským plesom ocitli traja „skalný“.
Po dlhšej odmlke som sa nechal prehovoriť na Tatranskú akciu. Ako vždy, posledné slovo padlo piatok večer pri pive. Bol to Majkiho nápad dať niečo „ ostrejšie“ po jeho predchádzajúcich kočíkových výjazdoch. O štvrtej ráno vyrážame z Humenného piati v aute. Majki, Dušan, ja, Maroš a Ďuro. Pár minút po šiestej už vyrážame zo Smokovca do Malej Studenej doliny, smer Ľadový štít.
Pokhara leží vedľa jazera Phewa, kde turistické centrum mesta sa nachádza na jeho brehoch. Kým sme hľadali ubytko, tak sme objavili peknú kaviareň, kde sa dali kúpiť čerstvé buchty a koláče. Chodili sme sem pravidelne na raňajky a kávu. Večer sme zasa objavili lacnú reštauráciu. Ďalší deň pršalo, tak sme boli aspoň v leteckej spoločnosti presunúť letenky z KTM do Lukly na 28.10. o 4 dni skôr a kúpili sme lístky na bus do Káthmandu.
Už viacerí sa ma pýtali, či bude článok z Nepálu a nejaký čas sa na to chystám, ale po toľkých rozprávaniach a premietaniach, väčšinou v súkromí, jednoducho nebola chuť.
Plánovaný výstup Martinovou cestou na Gerlachovský štít sa podaril a to z Poľského hrebeňa. Pozbierali sme sa ôsmy, čiže trošku väčší počet, a preto navrhnuté zjednodušenie výstupu v podobe vývozu na Sliezsky dom nebolo až také zlé. Lebo zlaňovanie a istenie na pár miestach zabralo viac času, no stihli sme za svetla zostúpiť do Batizovskej doliny.
Znova pár fotiek, tento krát z klubovej akcie v upršanom Rakúsku. Čo napísať, namiesto krásneho lezenia v okolí chaty Adamek sme len oddychovali po ťažšom výstupe v daždi na chatu a robili krátke vychádzky pred dvere či sa počasie umúdrilo. Nie ... na lezenie katastrofa, tak sme využili aspoň krátku dieru na výstup na Hoher Dachstein, 2995 m. Na tretí deň sme zliezli z chaty k autu pri jazere Vorderer Gosausee a prešli krátku feratu priamo nad hladinou jazera.
Aspoň pár fotiek z lezeckých Tatier v roku 2012, kým sme neodišli do Nepálu.
Jožko Kozmon, Majki Harakaľ, Vlado Židzik a Maroš Valiga plánovali na sobotu 8.9.2012 cyklotúru na Kráľovu hoľu. Ešte nikdy som nebol v Nízkych Tatrách, rozhodol som sa teda pokúsiť sa o nejakú túru a pridal som sa k nim.