Lezecký klub Humenné

Po takmer dvojmesanej odmlke, kedy som pracoval na zateplení Chaty pod Čertovicou (pozri: www.chatapodcertovicou.eu) , som sa konečne dostal aj do Vysokých Tatier a spolu s Pipčakom, Andy, Karolom a Tiňťom vystúpil na tatranský končiar Vysoká. Zopár krásnych záberov ponúkam na popozeranie aj vám.

Pôvodne mala opísať svoje prvotiny Endži, parťačka z nášho oddielu, ale dovolím si opísať prekrásny víkend ja, nakoľko dnešné ženy ledva stíhajú dýchať, ak chcú okrem povinností aj trošku žiť.

/Baranie rohy a Žltá stena – 4.-5. júla 2009/
„Čau, Luigi, ideme s Aďou cez vikend do Tatier. Pridáš sa?“ Asi takýmto Pipčakovým dotazom začal víkend 4. a 5. júla.

Môj ekonomický mozoček mi našepkal, že prežiť v Tatrách víkend za 5 € je celkom dobré. A tak som cinkol Duškovi do L. M. či si nemá chuť konečne v tomto roku zaliezť a ako zvyčajne nech dačo pekné naplánuje. Je v tom špecialista a teraz to zas môžem potvrdiť.

S veľkou pravdepodobnosťou sa po smrti do raja nedostanem, a tak nezistím, či tam majú ľady. Preto sme sa s Luigim (ktorý tentoraz prišiel na rozdiel od minuloročnej bouldrovej session v Kuničkách) vybrali preskúmať aspoň tie v Slovenskom Raji.

V jedno stredajšie popoludnie (22.10.2008) som sedela doma a rozmýšľala čo z víkendom. Po zistení, že bude opäť pekné počasie som zatelefonovala Duškovi a zhodli sme sa, že ideme opäť do Tatier. Stretnutie sme dali na piatok 14.30 hod. na autobusovej stanici v Poprade. Po príchode chalanov sme nasadli na správny autobus a odviezli sa na Bielu vodu. Šofér autobusu bol tak zažratý do šoférovania, že nám zabudol zastaviť a tak sme sa ešte kilometer vracali späť.

V jeden stredajší deň (15.10.2008) Duško povedal: „Čo tak ísť do Tatier na Ošarpance“ a ja som dodala a čo tak bivak, keďže z predchádzajúcich návštev Ošarpancov som si nejaké tie bivaky pamätala. A hneď sme to odsúhlasili.

O snoch by sa dali písať dlhé filozofické úvahy a viesť nekonečné debaty, ale s jedným určite každý bude súhlasiť. „Snívať o lepšom a krajšom je krásne.“ Horšie je to s napĺňaním snov v reálnom živote. Na to už treba hlavne trpezlivosť, čas a odhodlanosť. Aj ja rád snívam a ešte radšej uskutočňujem svoje sny. A jeden zo snov sa mi splnil cez úžasne krásny a slnečný jesenný víkend 11. a 12. októbra.

„Čim češši, tým ľepši.“ Takto znie citát na našej webovej stranke. A presne v tomto duchu sa niesla aj naša víkendovka vo Vysokých Tatrách 4. a 5. októbra.

Tak na túto tradičnú akciu sa každoročne teší každý dobrý Jamesák. Nie je to len o lezení po tatranských skalách a práskanie sa do stien, ale je to aj o stretnutí priaznivcov lezenia a horolezectva, ktorí sa poznajú už roky, či tých ktorí chcú spoznať nové tváre, podať si ruku s možno budúcim priateľom, prípadne naplánovať výstup na nejaký kopec v budúcnosti. Večer je premietanie a pokec s tými, ktorí v uplynulom roku dosiahli na niečo mimoriadne krásne a chcú sa podeliť s ostatnými.