Typická Tatranská víkendovka

/Baranie rohy a Žltá stena – 4.-5. júla 2009/
„Čau, Luigi, ideme s Aďou cez vikend do Tatier. Pridáš sa?“ Asi takýmto Pipčakovým dotazom začal víkend 4. a 5. júla.

Môj ekonomický mozoček mi našepkal, že prežiť v Tatrách víkend za 5 € je celkom dobré. A tak som cinkol Duškovi do L. M. či si nemá chuť konečne v tomto roku zaliezť a ako zvyčajne nech dačo pekné naplánuje. Je v tom špecialista a teraz to zas môžem potvrdiť.

Zo Smokovca, kde Pipčak zaparkoval motor, sme sa pobrali popri Hrebienku a Zamke smerom na Terynku a asi prvý krát som si cestou nedožičil ani jedno pivečko! Aďa nahodila tempo a tak som so svojimi 25timi kilami na chrbte zaujal statočnú – poslednú pozíciu v našej karaváne. Pod hangom som už dohováral problémovému kolenu pohladkaním aj vyhrážkami a pomohlo to (ale čo z tých dvoch metód, neviem). Konečne Terynka a pivečko a chytro sviňu dole z chrbta. Trošku oddychu a medzitým sme sa rozlúčili s Aďou a Pipčakom, ktorí sa zaumienili prejsť hrebeňom okolo doliny (presne trasu nepoznám, ale Aďa ju v článočku určite popíše). „Ta čo, Dušo? Kam? ...“ dumali sme a dumali a vydumali poloziť si na Baranie rohy, keďže tam najdlhšie svieti slniečko.

Bivak našiel Dušo komfortný a po necelej hodke sme už nastupovali do steny na Šádkovu cestu (viď: http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0023//00230803.p)
Nooooooo, myslím že na prvú cestu v tomto roku sme sa trosku podcenili. Dosť položená cesta s množstvom chytov a možností istení. Akože, zaliezli sme si s chuťou, ale technické lezenie to nebolo. Ale ta prvá v roku, ta dobre ☺.

Po výstupe na vrchol krátky oddych a foto a šúúúúúúúp ho dole firnom. A tuším sa mi podarilo objaviť spôsob zjazdu po snehu na vibramách a to aj s kristiánkami. Po šiestej sme sedeli už pred naším balvanom a pripravovali si nocľah. Trochu sa dvihol vietor a my sme dumali, ako sa majú naši dvaja na hrebeňovke. No Aďa bola v dosahu a upokojila nás, že už schádzajú a sú OK (Šak ako inak). Tak sme ešte obtelefonovali Slovensko, pokochali sa pohľadom na blízko sa pasúce kamzíky, zaľahli do spacáku a v teple, pod balvanom sa napapali, pustili si niečo na dobrú noc a pospali po spravodlivom dni.

Našťastie, v noci nepršalo a ráno bolo prekvapivo krásne. Rýchlo sme sa pobalili a poď ho na Terynku, kde sme po čajíku pokukovali na blízku Žltú stenu sčúpenú pod majestátnym Prostredným hrotom.

Vybrali sme si Korosadowicza a za pekného počasia, už v tieni Duško vytiahol prvú dĺžku. Skala príjemná, pevná, len sem tam netrafil malinký letiaci kamienok. Skúsil som druhú dĺžku a veru, pekné podstatne technickejšie lezenia ako Baranie. Pár krát sme sa vystriedali a zdalo sa že, prebehlo len pár minút a boli sme na hrebeni Žltej steny. „Škoda, pekné lezenie, len ešte mohlo byť pár dĺžok a boli by sme spojní.“ Ale v najlepšom treba prestať, čo nám potvrdila aj blízko letiaca letecká záchranná služba. Niekto sa precenil a technicky zle vybavený nezvládol zostup zo sedla Sedielka. Helikoptéra preletela popri nás, piloti nám zamávali a o chvílinku sa vracali naspäť aj s podveseným lehatkom s nešťastníkom a doktorom. Opäť zamávanie a pár fotiek.
Už sedeli a kufrovali laná a matroš, keď to helikoptéra otočila ešte raz, pre druhého zraneného. Po opätovnom ceremoniáli s mávaním sme pokračovali na vrchol. Oči uprené do krásy Tatranských končiarov prebrali kvapky dažďa so snehom, nuž sme sa pobrali dole, k zlaňáku. 2x60 metrov, zjazd po snehovom poli, skoky po balvanoch a boli sme pri batohoch. No len čo sme ich otvorili, akoby sme vypustili zlého ducha. Spustil sa dážď, a aby nebolo primálo tak sa pridali aj krúpy a malinký ľadovček. Než sme sa zbalili, všetko nám zmoklo a tak už komplet mokrí cupíkali do doliny obehujúc cepríkov, snažiacich sa ukryť pred vlahou. Nezmysel, ukrývať sa pod balvanmi a pár minút premrznúť (to potom nepomôže ani desať čajov s rumom). V daždi je lepšie pokračovať aby sa nepodchladilo telo a zahriavalo sa pohybom. Mne stačili potom len tri horcovice a doposiaľ som „zdravý a bohatý“. Na zážitky ☺

Cestou z Detvianskej Kaľamárky sa po nás v Smokovci zastavila Endži s Marcelom, Duška sme prepustili z auta v Poprade a my sme za dve hodinky boli doma.

Tak takto sa dá krásne a lacno stráviť víkend v Tatrách. Len je potrebné poznať správnych ľudí a mať konkrétny cieľ a jemu primerané schopnosti.

Tým správnym ľuďom týmto ĎAKUJEM za ochotu a spoločnosť a Bohu za to, že stvoril na krásnom Slovensku krásne Tatry a dal nám možnosť rozvíjať schopnosti pohybu v nich.

-luigi-

Foto:


Bivak


Na Baranie


Kútik v Baraních


Na vrchole Baraních


Žltá stena pred Prostredným


Duško ma fotí aj istí


Moja chuťovka


Helikoptéra


Letecká záchrana


Na vrchole Žltej steny


Zlaňák


Žltá stena - Korosadowicz


Baranie roky - Šádek

Komentáre

Supeeeeeeer

Tesim sa s vami Jozko a Dusko ze vam to tak vyslo a mam z toho radost. Myslela som na vas ked som bola v praci. Snad niekam este spolu polezieme :o)