Lezecký klub Humenné

Po krátkej dobe znova do Tatier. No po dlhšej dobe ideme liezť. Konečne. Výber steny, z časových dôvodov, padne na Velickú stenu. Nechceme sa vrátiť neskoro a Vlado má už dlhodobo naplánované niečo iné.

Cez víkend nemôžme nikam ísť, tak využívame jeden deň voľna vo štvrtok pätnásteho. Perióda pekného počasia stále pretrváva, preto volíme Tatry. Cieľ: Zlobivá, rampou a pilierom II. stupňa UIAA. V prípade dobrého času môžeme vybehnúť ešte na Ganek aj Rumanov štít.

Ráno sa budíme do krásnej - na červeno osvietenej doliny vychádzajúcim slnkom. Vyrážame znova o šiestej ráno, na Karbunkulový hrebeň. Plán sa mení o pol hodiny keď začne pršať. Ešte pred ¾ hodinou bolo nádherne, Tatry ... Rozhodneme sa pre Kozí štít napravo. Výstup je po suti popod steny Kozieho štítu do Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ znateľným chodníkom na Kozí štít. Je 7.45 a nám sa nechce ísť na chatu, a preto volíme ďalší výstup na Jastrabiu vežu.

Pôvodný plán bol úplne iný. Peťka mala ísť s kamarátkou už vo štvrtok ráno a ja večer. Ale kvôli chorobe meníme plán a v utorok poobede v pizzérii, pri klubovej stretávke, oslovujeme Vlada, ktorý súhlasí a Maroša, ktorý zatiaľ odmietol. V stredu som ho nakoniec prehovoril, a tak vo štvorici vyrážame vo štvrtok večer na parkovisko na Bielych Vodách.

Budíček v skorých ranných hodinách, odchod z Humenného okolo štvrtej hodiny ráno. Smer Vysoké Tatry v zostave Peťka, Dušan, Janka, Majo, Jožo, Tono, Ďuro, Maroš a ja. Nasadáme do áut a vyrážame. Cestou sa predbiehame, kto má lepšiu fiatku a nakoniec dorážame do cieľa takmer súbežne.

Blíži sa väčšie voľno, a tak plánujeme ako ho využiť. Pôvodne sme chceli liezť, ale keďže sa strieda pekné počasie so snežením a snehu ubúda pomaly, tak ideme na túru a VHT. V piatok ráno ideme na cintorín a potom vyrážame cez všetky športové obchody v Prešove a v Poprade do Liptovského Mikuláša. Nakoniec sme nakúpili skialpy v Rysoch v Poprade. Skvelý výber a super ceny – akcie, a preto nemusíme ľutovať tento deň.

Tentoraz to nebol plán úplne narýchlo, pár dní som to už mal v hlave, ale stálo to tiež za to...
A ako to teda bolo?
S Jožom Margetinom sme boli dohodnutí na sobotu na lezenie Cesty k slnku (pekná 5-ka) na Malý Ľadový štít. Vtedy ma hneď aj napadlo, že to spojím s mojim už dávnejším snom či túžbou zažiť východ a západ slnka na niektorom tatranskom štíte. Pri lezení totiž nie je veľmi čas všímať si okolie, na vrchole je to potom vlastne polovica cesty, lebo čaká ešte zostup a to podľa možnosti za vidna..

A sme tu znova. Tento-krát je na parkovisku iný chlapík – podnikateľ. Ale aj tak sme niečo ušetrili.

Šliapeme dolinou úplne inou ako minule. Snehu nikde, aj pomerne sucho, ale o to chladnejšie. Aj napriek ťažším batohom sme rýchlejší a dobre rozbehnutí pokračujeme pod Žeruchové veže.

Už bolo načase ísť do Tatier, počasie má byť pekné a hlavne máme čas. Vstávať sa nám nechce, tak posunieme budíček na šiestu, o siedmej vyrážame a o desiatej dávame batohy na seba.

Snehu ubudlo, čo na kamerách nebolo vidno, keďže už niekoľko dní nefungovali. Parkujeme zadarmo až pod Novým plesom, tak máme čo robiť po asfalte. Ale ide nám to rýchlo aj keď kondička chýba.

Meteorologická predpoveď na sobotu 16. 01. 2010 je priaznivá a tak sme sa rozhodli Pipčak, Luigi, Majo, Andy vyraziť skoro ráno o 5.00hod. do Vysokých Tatier, konkrétne na Mengusovské štíty.