Lezecký klub Humenné

Jožko Kozmon, Majki Harakaľ, Vlado Židzik a Maroš Valiga plánovali na sobotu 8.9.2012 cyklotúru na Kráľovu hoľu. Ešte nikdy som nebol v Nízkych Tatrách, rozhodol som sa teda pokúsiť sa o nejakú túru a pridal som sa k nim.
V predvečer sme sa stretli na pive a s Duškom som si naplánoval trasu. Rozhodol som sa ísť na Kráľovu hoľu a z nej hrebeňom na Ramžu (turistická útulňa), kde som plánoval prenocovať. Podľa mapy by mi to malo trvať 12 a pol hodiny, pod Kráľovou hoľou sme mali byť približne o deviatej ráno, takže na tú Ramžu dôjdem asi až v noci. Nevadí, veď s baterkou predsa nemôžem zablúdiť, nie?
Vyrazili sme teda Majovým autom o pol šiestej spred BILLY. Cesta ubehla rýchlo, vďaka ukecanej GPS-ke sme dorazili do dediny Šumiac tesne pred deviatou. Tam sme sa rozdelili – ja som sa vybral pešo po modrej značke na Kráľovu hoľu, zvyšok auta tiež nahor, ale po ceste a na bicykloch.

Cesta na Kráľovu hoľu

Spočiatku bol vrchol v opare, ale tesne predtým, než som tam došiel, sa to všetko dvihlo a ukázali sa prvé pekné výhľady. Teplomer na meteorologickej stranici ukazoval 8 st. Celzia a pofukovalo. Hore ma už čakal Vlado, ostatní ešte nedošli. Potom došiel Jožko. Hoľu strážili ochranári, preto cyklisti zvolili radšej inú trasu, pôvodne plánovali ísť po hrebeni. Rozhodli sa zísť dole a zájsť na hrad Muráň. Mňa čakal ešte dlhý deň, vybral som sa po červenej značke po hrebeni. Z krásne sfarbeného hrebeňa sa mi otvárali úžasné výhľady. Sem tam som stretol nejakého turistu, jednu triedu na výlete a zopár ochranárov. Inak dosť málo ľudí. Trasa je nádherná, ubehla mi pomerne rýchlo. O štvrtej poobede som došiel cez Orlovú, Bartkovú, Andrejcovú útulňu do sedla Priehyba. Tam som si trochu oddýchol a potom som pokračoval ďalej cez Kolesárovú, Oravcovú a Zadnú hoľu. Do sedla Homôľka som dorazil približne o siedmej, pomaly sa začínalo stmievať.
Chodenie bolo zatiaľ pohodové, väčšinou rovinka, chodníček bol skoro vždy pekne značený, akurát úsek z Priehybky do sedla Priehyby bol kvôli vyvráteným stromom pozmenený, ale cestička bola jasne vyznačená farebnými páskami. Aj jedno rúbanisko, cez ktoré som prechádzal, bolo preznačené červenými kolmi.

Opar sa začína dvíhať

V Homôľke sa dozvedám, že cyklisti práve idú do Vŕbova na wellness, mňa čaká ešte asi 2 a pol hodiny cesty.
O chvíľku v lese už musím zapnúť baterku. Kedže je to kaufland baterka, tak ako na trezore, hľadám správnu kombináciu pootočenia častí baterky, aby aspoň trochu svietila. Keď som už za tmy došiel na rúbanisko za Homôľkou, stratil som chodník. Bolo to tam poprepletané cestami (asi od ťaženia) a ja som nenašiel nič, čo by ma nasmerovalo na červenú značku. K tomu sa pridalo ručanie ozývajúce sa z viacerých strán. Moja fantázia dospela k názoru, že to budú určite medvede, a tak podľa rád z počutia som si pustil hudbu na mobile a keďže to nebolo dosť hlasno, tak som si začal hlasno pospevovať. Ospravedlňujem sa ochranárom za poškodený sluch zvierat. Aspoň tie zvery, čo ma počuli, sa budú vyhýbať všetkým ďalším turistom. To, že tam teraz majú jelene ruju, som sa dozvedel až doma. No a po takom hodinovom blúdení ma jedna cesta zaviedla k akejsi chatke. Podľa mapy a mojich orientačných schopností som dospel k názoru, že to bude asi tá Ramža. Až doma som sa dozvedel, že to bola útulňa Bukovinka. Mal som šťastie, že som na ňu narazil, lebo som ju nemal zaznačenú ani mape.

Čaká ma pekný, dlhý deň

Tak som sa tam teda zložil, nastavil budík na východ slnka a zaľahol. Ráno bolo nádherne, východ slnka spoza Kráľovej hole bol úžasný. Tá cesta, po ktorej som prišiel k chatke, pokračovala dolu k dedinám, teda som sa po nej pustil. Cestou som stretol džíp, zastavil som ho a dozvedel som sa, že cesta vedie ďalej do Polomky. Pôvodne som plánoval zísť na vlakovú stanicu do Beňuša, ale vlaková stanica je aj v Polomke, takže som pokračoval v ceste. Cestou som narazil ešte na jednu útulňu.
Do Polomky som došiel o ôsmej ráno, bola nedeľa, práve zvonili na omšu, tak som teda išiel na omšu. Z kostola som pokračoval na vlakovú stanicu, kde som sa umyl a o pol dvanástej mi išiel priamy spoj do Košíc, v Košiciach som čakal 30 min. na vlak do Humenného. V Humennom som bol o pol piatej, takže dobre, že som nezišiel do Beňuša, lebo stamadiaľ by som da dostal domov až o pol deviatej.
Bol to super výlet, Kráľovohoľské Tatry sú nádherné.

Ešte nejaké údaje z hiking.sk:
stúpanie 2142 m, klesanie 2442 m
vzdialenosť 38.1 km, čas 12:45

Juraj

Nádherný hrebeň

Hrebeň vystriedala zeleň

Klasický rázcestník s topánkou :)

Hotel Bukovinka**** s nádhernými výhľadmi

Zariadený v štýle minimalizmu ...

... a feng-shui

super, neprespal som to :)