Lezecký klub Humenné

Pokhara leží vedľa jazera Phewa, kde turistické centrum mesta sa nachádza na jeho brehoch. Kým sme hľadali ubytko, tak sme objavili peknú kaviareň, kde sa dali kúpiť čerstvé buchty a koláče. Chodili sme sem pravidelne na raňajky a kávu. Večer sme zasa objavili lacnú reštauráciu. Ďalší deň pršalo, tak sme boli aspoň v leteckej spoločnosti presunúť letenky z KTM do Lukly na 28.10. o 4 dni skôr a kúpili sme lístky na bus do Káthmandu. Cena busu bola tri-krát nižšia ako KTM-Pokhara :-).

Počas štyroch dní v Pokhare sme sa snažili čo najviac oddýchnuť, aj keď únavu sme nejako necítili. No už na tretí deň nám to nedalo a požičali sme si bicykle a vytlačili ich na kopec ku World Peace Stupe (stupa – budhistická sakrálna stavba, slúžiaca na uchovanie sakrálnych pamiatok budhistov) nad jazerom. Opačne to bolo z kopca, takže super. A ďalší deň sme vyšliapali na kopec tiež nad jazerom, ale nad opačným brehom, na kopec Sarangkot, 1592 m s krásnym výhľadom na Annapurny.

27.10. cestujeme z Pokhary do KTM. Hrozná cesta do hrozného mesta. Tentokrát sme tu boli len jednu noc, lebo na druhý deň ráno sme leteli do Lukly. Let na najnebezpečnejšie letisko prebehol v poriadku, však sme tu, pristátie na 460 m dlhom letisku do kopca tiež v poriadku. Hneď po vystúpení nás obkľúčili nosiči, zháňajúci obživu, no nedali sme sa. Ešte prevziať batožinu a môžeme vyraziť na trek Three Passes (trek cez tri sedlá) + niekoľko vrcholov + samozrejme základný tábor pod Everestom. Z Lukly z 2840 m sa klesá do doliny pod 2500 m, aby sa na ďalší deň mohlo stúpať do známeho centra v oblasti Everestu – Namche Bazaru vo výške 3440 m. Tu väčšina ľudí ostáva spať 2 noci kvôli aklimatizácii. My pokračujeme ďalej v traverzovaní s nádhernými výhľadmi na Mount Everest (8848 m), Lhotse (8414 m), krásny Ama Dablam (6856 m) a kopec, kopec ďalších vrcholov.

Prvú bočnú túru absolvujeme k jazeru Imja Tse, kde sme skončili na moréne nad jazerom vo výške 5103 m. Na druhý deň sme vystúpili na vrchol Chhukung Ri (5546 m) s výhľadmi na ďalšie osemtisícovky Makalu (8463 m) a Cho Oyu (8201 m). Tento vrchol je výbežok z masívu mohutnej steny Nuptse a steny Lhotse. Spíme vo výške 4730 m v hoteli, tento krát nemáme stan.

Na šiesty deň pokračujeme hlavným trekom Three Passes do prvého sedla Kongma La, 5535 m. My sme zvolili smer od východu na západ a to v smere Kongma La – Cho La – Renjo La (väčšinou sa chodí opačne). Priamo pod sedlom sa nachádza krásne jazero, pri ktorom sme uvarili cestoviny s tuniakom, tento úsek je bez možnosti stravovania alebo ubytovania v hoteloch. Po strmom zostupe sme v hlavnej turistickej doline s ľadovcom Khumbu, ktorou prechádza trek do základného tábora pod Everestom (EBC).

7.deň: Vystúpili sme do poslednej „dedinky“ Gorakshep, 5140 m. Odtiaľto sa vychádza do EBC a na vyhliadkový vrchol Kala Patthar odkiaľ vidno Mount Everest. Je krásny deň, a tak sme vybehli hore až do výšky 5644 m. Kala Patthar sa udáva s výškou okolo 5550 m, čo je ale akýsi bod v hrebeni. Najkrajší výhľad je trochu vyššie. Peťka má nový výškový rekord o celé 2 metre  (Elbrus 5642 m).

Teplota na izbách sa na tomto treku pohybuje v noci okolo 1-3 °C, moc zábavné to nie je, jedinou možnosťou ako tráviť dlhý večer je sedieť v jedálni pri piecke a poprípade hrať karty. Kto má nosičov, ten má napr. notebook alebo dotykovú sprostosť. Večierka bola okolo desiatej, potom nasledovala dlhá noc na izbe. V noci vo výške 5140 m sa Peťka budila na pocit, že nedýcha, čo je celkom bežné, ale dosť nepríjemné. Je to prejavom nie dostatočnej aklimatizácie, no počas dňa sme nemali žiaden problém a bola to jediná noc v takej výške. Ja som začal trpieť klaustrofóbiou zo spacáku :-).

Na ďalší deň máme cieľ – základný tábor pod Everestom. Tiež naľahko sme za 1:30 hod boli tam, výška okolo 5350 m. Cestou späť do Gorakshepu sme sa zastavili pri pamätných tabuliach slovenských horolezcov, ktorí sa nevrátili z vrcholu Mount Everestu a Pumori. Neostali sme spať v Gorakshepe ani v Lobuche a priblížili sme sa k druhému sedlu Cho La do skupiny hotelov v Dzongle, a tak sme si skrátili výstup na 2:20 hod. Z tohto sedla je „najhorší“ výhľad, ale výstup je spestrený výstupom po ľadovci. Podmienky nám dovolili vystúpiť aj bez použitia mačiek, ktoré sme aj tak nemali. V zlej viditeľnosti je dôležité si včas všimnúť koniec ľadovca, ktorý je ukončený zlomom s výškou asi 4 metre. Zostup je nekonečný, ukončený prechodom cez široký ľadovec Ngozumba, ktorý tečie s pod osemtisícovky Cho Oyu.

Gokyo. Kto plánuje navštíviť klasický trek do EBC, tak nech sa určite pozrie aj sem. Názov Gokyo je spoločný pre vrchol (Gokyo Ri 5360 m, asi s najkrajším výhľadom spomedzi toho čo sme navštívili) a skupinu hotelov ležiacich na brehu jazera Dudh Pokhari. Dajú sa odtiaľto urobiť jednodňové túry na Gokyo Ri alebo výlet do základného tábora pod Cho Oyu, ktorý sa dá kedykoľvek ukončiť, napr. pri jednom z troch veľkých jazier, ktoré sa nachádzajú na tejto túre. Alebo vystúpiť do sedla Renjo La a vrátiť sa, ktorým sa ale my chystáme prejsť na druhú stranu do ďalšej mohutnej doliny. Tu sme strávili 2 noci v izbe priamo pri jazere. Po prvej noci sme si dali oddychový deň, kedy sme vystúpili „len“ na Gokyo Ri. Hore to trvalo 1:40 hod a dole okolo 1 hodinky. Zvyšok dňa sa flákame a doprajeme si aj poriadny obed v našom hotely, nielen večeru ako zvyčajne.

7.11.2012 – 11. deň: Sedlo Renjo La (5360 m) je tiež pohodlné stúpanie z Gokya. Najprv sa mierne stúpa okolo jazera, potom sa prekoná hang, po ňom rovinka a nasleduje posledné stúpanie do sedla. Niečo podobné ako Tatry, ale kratšie, asi 2:30 hod. Takže každý jeden kopec alebo sedlo je v pohode, už priemerne zdatný človek nemôže mať problém. Ale veľmi dôležitá je aklimatizácia ! Bez toho to nejde a výlet môže skončiť už na tretí deň. Tento trek sa dá prejsť aj za 13-14 dní. K tomu 2 dni cesta do Nepálu, 2 dni cesta domov, 2-3 dni rezervu, keďže lety z Lukly sú známe aj viacdňovým meškaním spôsobené počasím, a úplne postačí 20 dní. V prípade vynechania nejakého vrcholu alebo sedla to ide aj skôr. Ale letenky do Lukly a z Lukly je potrebné objednať v hlavnej sezóne už z domu (cez cestovku). Najlepšie obdobie október/november, poprípade december alebo jarná sezóna, kde je podstatne menej turistov.

Výhľady a pocity po výstupoch na vrcholy alebo do sediel ani nemusím opisovať, stačí pozrieť fotky a vie si každý domyslieť... Aj počas posledných dní nám počasie prialo. Nešli sme priamo do Lukly, ale odbočili sme ešte do dediniek Khunde a Khumjung, ktoré sú 400 m nad Namche Bazarom. Túto okružnú trasu chodia trekári ako aklimatizačnú túru z Namche a späť do Namche, poprípade tam aj prespia.

Na 15. deň (11.11.) sme sa vrátili do Lukly. Zhrnutie ... 160 km, 15 dní, priemerne 4:30 hod za deň. Max. dosiahnutá výška 5644 m (Kala Patthar), vyšli sme na všetky plánované vrcholy, prešli všetky plánované sedlá a boli v EBC a pri jazere Imja Tse. Nevyšiel nám jedine základný tábor pod Cho Oyu, ale ten sa nám popravde už nechcelo. Počasie – lepšie ani nemohlo byť.

Spiatočné letenky sme mali kúpené až na 18.11., ale už v Gokyu sa nám ich podarilo telefonicky presunúť na 13.11. Chýbalo ich len potvrdiť deň pred odletom v Lukle, čo je poriadny chaos. No podarilo sa a aj večerné sneženie nás len postrašilo. V Káthmandu sme došli presne na nejaké oslavy, ktoré nám znepríjemnili presun leteniek domov, no aj to vyšlo, hoci s poriadnymi nervami, keď aerolínie, ktorým sme museli zaplatiť za zmenu, otvorili kanceláriu len pár hodín pred odletom. Za tie 2 posledné dni v hlavnom meste sme stihli obzrieť aspoň pár pamiatok a niečo nakúpiť. A to je asi tak všetko. Ak by sa tam niekto chystal alebo len chcel niečo presnejšie vedieť, tak kedykoľvek sa môže ozvať.

Dušan a Peťka

Doplnok z fórumu:

Jedlo sme zo Slovenska nebrali, kto chce, môže klobásu a slaninu, ale overenú, aby vydržala. Takéto „mäsité“ jedlá by som neriskoval v Nepále. Záleží dosť od povolenej hmotnosti do lietadla. My sme mali 30 kg + príručná, ale iba z Prahy do New Delhi. Ďalej do KTM už bolo len 20 kg, takže sa nám už nič nezmestilo. Oplatí sa ešte zobrať napr. pašteky a syry. Syr sa dá dokúpiť v KTM, ale iba jeden druh (jačí syr. Dobrý) sme videli, alebo roztierateľný, myslím že to bolo Kiri (nič moc chuťovo).

V ľadovej vode sme sa nekúpali. Na začiatku by sa dalo, ale po niekoľkých dňoch, keď už stúpa výška a klesá teplota, na to vôbec človek nemyslí. Pri Evereste už vôbec nie.

Teploty okolo Annapurny: Nemáme skoro nič poznačené, ale približne:
Prvé dni a posledné dni okolo Annapurny v pralese bolo teplo a vlhko, čiže prepotený komplet do nitky. Ale už od 2600 – 3000 bolo citeľne chladnejšie. Noc na izbe približne 4-5 °C a ráno pri odchádzaní z ubytovne 7-9 °C. Hore pod sedlom, pri Tillicho lake alebo v ABC bolo chladnejšie ... ale počas šliapania na slnku sme mali na sebe flísku a dlhé nohavice bez terma. Ako jesenné Tatry, ráno oblečený a postupne vyzliekanie, ale podľa výšky.

Everest: chladnejšie ako Annapurna. Cez deň počas šliapania naťažko podobne ako pri Annapurne, na slnku sme mali na sebe flísku a dlhé nohavice. Celý trek som chodil v šušťákoch so sieťkou. Ale odbočky naľahko na vrcholy, do EBC alebo k jazeru Imja Tse sme mali toho viac, termo na nohách, bundy ak pofukovalo a dokonca aj páperovú vestu. No išli sme pohodlným tempom. V noci boli teploty na izbách približne rovnaké 1-3 °C.

Len musím upozorniť, že počasie aké vyšlo nám – bolo perfektné. Treba byť pripravený na mínusové teploty a sneženie. Stáva sa, že cez Thorung La sa nedá prejsť a pokiaľ nemá človek dostatočnú rezervu, tak sa musí vrátiť tou istou cestou, aby stihol lietadlo domov. Tiež pred ABC hrozia lavíny, takže to isté. Everest takisto.

Mali sme zo sebou komplet oblečenie na zimu, nič duplované a jedny kraťasy a 2 tričká, ktoré sme párkrát vyprali v studenej vode alebo sme si dali zohriať vodu. Po tých 20 dňoch človek môže celkom smrdieť, ale to tam nik nerieši :-). V Pokhare alebo v KTM sa to dá vyprať v práčovniach.