Lezecký klub Humenné

A sme tu znova. Tento-krát je na parkovisku iný chlapík – podnikateľ. Ale aj tak sme niečo ušetrili.

Šliapeme dolinou úplne inou ako minule. Snehu nikde, aj pomerne sucho, ale o to chladnejšie. Aj napriek ťažším batohom sme rýchlejší a dobre rozbehnutí pokračujeme pod Žeruchové veže.

Na pláne máme Cestu cez knihu, V. Peťka si chce vyskúšať ťahanie, minulý rok na Volovke jej to nevyšlo podľa predstáv. Ale teraz je to o inom. Lezie lepšie, tak sa púšťa do prvej dĺžky, že vraj V. Je to asi ľahšie ako píšu.

Druhú idem ja, a neobchádzam vpravo, ale idem rovno hore, kde sú aj skoby. Je to krajšie, pevnejšie a o niečo ťažšie. Druhý štand je pod krásnym kútom, kvôli ktorému sa to volá „kniha“. Pred dvoma rokmi sme tu boli s Jožom a Peťom, pozn. autora :-). Znova ide prvá Peťka a pekne jej to ide, len sa trošku bojí veriť friendom. Ale založila ich dobre. Po troch dĺžkach nepokračujeme vyššie, je to už ľahké a tak radšej niečo iné.

Pod kútom sa stretneme na štande štyria. Oni chcú ísť až hore. Poprajeme si veľa šťastia a mažeme dole. Vyberáme cestu Klíma – Linhart, ktorá vedie v platni ako Čepela a Korsvoldov tanec. Je to prvá cesta zľava. Prvá ide Peťka a do druhej naliezam ja. Je to ťažšie ako píšu v sprievodcovi, ale veľmi pekné lezenie. Len pod treťou dĺžkou ostávam zarazený. Vyzerá to ťažko a neodistiteľne, možno tenké skoby. Rozhodneme sa nepokračovať, a ako náhradu volíme vyskúšať Korsvoldov tanec za VII. Toto spomeniem len tak, lebo sme to šli s horným lanom, takže sa nie je čím chváliť. Ale som spokojný, že sme to vyliezli. Slnko už zašlo a riadne to cítiť, tak sa pomaly poberáme dole.

Na chate dáme kávu a kapučíno, pred vchodom uvaríme polievku a počkáme do zotmenia. Ešte sa porozprávame s chalanmi čo sme ich stretli na štande a dozvedáme sa o dvojici, ktorá chcela zlaňovať so 70 m lanom 50 metrov. Zlaňuje sa cez polovicu, čiže mali 35 m. Na zotmenie čakáme preto, lebo spíme v bivaku pri plese a nechceme sa zbytočne ukazovať. Zaspávame rýchlo, pamätám si len to, že som zahasil sviečku ...

Zobúdzame so do studeného rána, rýchlo sa oblečieme a pobalíme na lezenie, zvyšné veci nechávame pod skalou a poberáme sa k reťaziam do Veľkej Zmrzlej doliny. Zídu sa, keďže je tu hodne ľadu. Dolinou napredujeme rýchlo. Kdeže je ten sneh čo tu bol minule ... Pod stenou Čierneho štítu sme prví, vieme, že sa tu chystajú z chaty viacerí. Niečo zďobneme, oblečieme sedačky a prichádzajú chalani z „knihy“. My chceme vyliezť Puškášov pilier, IV-V a tak si oni vyberajú Šádkovu cestu.

Aj do tretice nastupuje prvá Peťka. Začiatok sa dá liezť rôzne, hlavné je trafiť prvý štand. Ale viem kde je, tak ju nasmerujem. Druhá dĺžka je najkrajšia z celej cesty. Lezenie v pevnej skale (to je skoro v celej stene) ... paráda. Škoda, že sa nevidíme a nemáme z tejto dĺžky žiadne fotky. Tretiu sa znova vystriedame, Peťka oblezie vežičku, prelezie niekoľko platní, oblezie previs a prelezie platňu rovno k štandu. Teraz prichádzajú pod stenu dvaja, čo boli včera na Žeruchách so 70 m lanom. Dosť neskoro, pomyslíme si, ale pokračujeme ďalej na vrchol už ľahšou dĺžkou priamo po pilieri. Hore sme za 2 ½ hodiny. Hľadáme vrcholovú knižku, ale nikde jej niet, tak posedíme a pofotíme sa. Ak chceme ešte niečo stihnúť, musíme rýchlo dole.

Zostupujeme zlanením, zostupovka vyzerala zasnežená a s ľadom, tak radšej zlaňák. Na druhom štande sa znova stretáme s chalanmi. Nakoniec nešli Šádka, ale Narovnanie piliera, a že si slušne zaliezli. Pokecáme. Nechcem sťahovať lano, kým nebude prvý z nich hore, a tak sa dozvedáme o tom páriku na Žeruchách. Chlapík ani nevedel kade sa ide na Čierny štít. Hm... Zlaníme ešte dve dĺžky a cestou dole vysvetľujem chlapíkovi (páriku) kade sa lezie Stanislawski. Je to jedna z najľahších ciest na Čierny štít a úplne jasný smer. Za 2 hodiny nemajú vylezenú ani druhú dĺžku. Robíme si srandu, že dnes tu bude zásah HZS. Vyliezť už nestíhame nič, slnko zašlo za Baranie rohy a poriadne prituhuje.

Balíme vercajg a za 1 ¼ hodiny sme pri našich odložených veciach. Zdola vidíme zostupovať dvojku chalanov a párik zatiaľ nevidno. To sme zvedaví ako dopadnú. Pre úplnosť: bola tam ešte jedna dvojka, ktorá rýchlo vystúpila, zostúpila a pošli dole, asi 30 minút pred nami. Rozmýšľali sme ešte o káve, ale ideme rýchlo dole, nech to máme za sebou. V aute si dáme rybky, ktoré sme tu nechali v prípade, že budeme hladní keď sa vrátime a chlieb nám ešte ostal. Boli výborné.

Na druhý deň sa od Saša dozvedám o záchranke na Čiernom štíte, neskôr pozrieme záznam TV novín a kuknem na web HZS. Chalana odprevadili dole, ale baba musela prespať z dôvodu vyčerpania a podchladenia. Zase jedna z ukážok podcenenia vlastných síl, možností, tatranskej klímy, nepripravenosti sa pred túrou. Hlavne, že to dobre dopadlo. Aj keď vlastne neviem výsledok z nemocnice z PP, kam odviezli babu. Snáď to bude len zlá skúsenosť, z ktorej sa ponaučia aj iní.

Dušan a Peťka

Odbáčame z chodníka pod Žeruchy

Východná Žeruchová veža

Peťka nalieza do Cesty cez knihu

Druhú dĺžku leziem priamo

A tu je kút - kniha

Východná Žeruchová veža

Prvá dĺžka v ľahkom

V sprievodcovi IV, ja by som tomu dal V, hore to nevyzerá za IV a hlavne ťažko odistiteľné

Skúšame Korsvoldov tanec VII

Lomničák a Pyšný štít

Belianske sú osvietené ešte dlho

Bivak pri Zelenom plese

Miestami sa zídu aj reťaze

Čierny štít

Tretia dĺžka

A už iba po ľahšom pilieri

Čierny štít

Západné a Poľské Tatry, Orlia Prť

Dole aj po riti