Jahňací štít a Plesnivec, 2.-3.10.2010

obr O dva víkendy po Satane vyrážame pred štvrtou na Bielu Vodu. Sme tam 6.40, ale parkovné sa už vyberá. Paráda. Nakoniec sa dohodneme a za 5 eur parkujeme 2 dni.

Je zatiahnuté, ale príjemne teplo a hlavne celý deň bezvetrie. Na chate sa zastavíme ubytovať, vyložíme pár vecí a pokračujeme vyššie do Červenej doliny. Snehu pribúda a dávno to už nevyzerá len na poprašok, ktorý nám povedali na chate. Je tu pravá zima.

Podarilo sa nám vystúpiť aspoň do Jastrabieho sedla, ale na vežu to bez mačiek nejde. Na rampe je veľa ľadu. Tak to otáčame do doliny a pokračujeme na Jahňací štít. Stretávame turistov, ktorí sa už vracajú (na chate je stretnutie VHT). Ide to lepšie a tak sa bez problémov, aj s pomocou reťazí, dostávame do Kolového priechodu. Na druhej strane je to už ťažšie. Opatrne prekonávame niekoľko výstupov a zostupov a dostávame sa tak na vrchol, kde sme už sami. Nič nevidno, tak nemáme dôvod sa tu zdržiavať. Znova opatrne do Kolového priechodu a odtiaľ už rýchlo na chatu. Večer sa ešte prejdeme okolo plesa, dáme polievku a varené vínko, Peťka kávu. Prečítame časopisy, ale sme už súci do spacákov. Od tretej hore sa podpísalo na únave.

Z povaly vykukneme cez okienko a tešíme sa modrej oblohe. Predpoveď nesklamala. Balíme sa medzi prvými a rýchlo využívame tento deň. Po krásnom traverze v jesenných farbách sa ocitáme pri Bielom plese. Do dnešného programu pridáme výstup do Kopského sedla. Trošku sa zahmlieva, ale čo to ešte vidno. Vyzdvihneme batohy z kosodreviny a pokračujeme smer chata Plesnivec.

Po prekročení posledného hrebeňa sa ocitáme v Doline Siedmych prameňov. Tu je krásne slnečno a láka nás skalný múr uzatvárajúci dolinu. Ďalšie spestrenie programu je výstupom na Skalné vráta, na hrebeni Belianskych Tatier. Je tu nádherne. Dokonca sme objavili aj pozostatky po modrej a červenej značke. Trochu sa čudujem, lebo sú v dobrom stave, ako keby ich pred pár rokmi obnovili a nie v roku 1978 uzavreli.

Na chate Plesnivec si dáme kofolu a polievku (vonku na slniečku), chvíľku posedíme, popozeráme historické fotky a môžeme ísť dole. Doporučujeme zostupovať po zelenej značke, odkiaľ sú ešte pekné pohľady smerom na Lomnický štít a celkovo do dolín a kotlín. Zostup dolinou po žltej je po rozbitej ceste, spôsobené ťažbou. Čím iným. Však sme v NP. A nespomínam ťažbu v Doline Kežmarskej Bielej vody (výstup na Brnčalku a okolí).

K autu sa dostaneme pešo po modrej a po ceste. Do HE ideme cez dedinu Rakúsy, kde je aj lepšia cesta ako cez Spišskú Belú, a ďalej na Vrbov. Zdrží nás „len“ uzatvorené Branisko a kamión, za ktorým sa ťaháme až do sedla.

Dušan a Peťka

obr.
Chladný výstup na Brnčalku