Lezecký klub Humenné

Na nedeľu sme dohodnutí, že keď bude pekne, tak sa pôjde na Vinné vyskúšať domácu skalku Michalovčanov.

Druhý pokus o víkendové lezenie s prespaním niekde vonku bol tiež zmarený predpoveďou počasia. Našťastie nevyšla až tak presne a mohli sme si vychutnať skvelý deň na Zámutove so všetkým čo k tomu patrí.

Aspoň pár fotiek z ďalšej akcie na Dreveníku v zložení Monika, Peťka, Tóno a ja.

Máme niekoľko dní voľna a riadne nabudení od Saša, Mariána a spol. (zo Skialpstretu) ideme na lyže aj my. Posledný krát. Snehu je ešte dosť, ale musíme si vyšliapať k nemu až do 1550 metrov na pešo s lyžami na chrbte, konkrétne až za Terasu v Žiarskej doline (Veľké Závraty).

V priebehu troch-štyroch týždňov vyrážame na tretiu lezeckú akciu, po Podskalke a Turniskách volíme Dreveník pri Spišskom hrade. Organizácia je narýchlo v piatok na stene a keďže väčšina v nedeľu nemôže, tak na Dreveník vyrážame tento krát „iba“ piati. Majo – šofér, Monika, Tóno, Peťka a ja.

Na Vydarenej akcii „Turniská“ sa naše LHK zišlo v hojnom počte. Deväť kúskov skalkolezcov sa viezlo nedeľu ráno o pol ôsmej dvoma autami k dedinke Kojšov, o ktorej mnohí z nás počuli po prvý krát. Krásne prostredie doplnené ideálnym jarným počasím bolo na lezenie ako stvorené. Už pri príchode sme si všimli že tu nebudeme jediní lezci a to len pridáva na už aj tak dobrej atmosfére.

Po niekoľkých marcových návštevách sa na Podskalke stretávame v hojnom počte. Po Peťovi, Jurajovi, Tónovi a Lukášovi prídeme Peťka, Maroš a ja, a nakoniec dobehnú Monika, Jožuch a Vlado. 10 kusov, k tomu je na skale Milan Bališin (Pipčák) a štyria lezci od Vranova. Kto by sedel doma v takom počasí. Užívame si slniečko, lezenie, spleť lán a super partiu.

A sme tu znova. Tento-krát je na parkovisku iný chlapík – podnikateľ. Ale aj tak sme niečo ušetrili.

Šliapeme dolinou úplne inou ako minule. Snehu nikde, aj pomerne sucho, ale o to chladnejšie. Aj napriek ťažším batohom sme rýchlejší a dobre rozbehnutí pokračujeme pod Žeruchové veže.

Už bolo načase ísť do Tatier, počasie má byť pekné a hlavne máme čas. Vstávať sa nám nechce, tak posunieme budíček na šiestu, o siedmej vyrážame a o desiatej dávame batohy na seba.

Snehu ubudlo, čo na kamerách nebolo vidno, keďže už niekoľko dní nefungovali. Parkujeme zadarmo až pod Novým plesom, tak máme čo robiť po asfalte. Ale ide nám to rýchlo aj keď kondička chýba.

Od začiatku roka bola v pláne klubu akcia“ Rakúske a Talianske Dolomity“ na ktorú sa každý veľmi tešil. Prešlo pár týždňov a zopár akcií a prišiel čas splniť plán. Nanešťastie Endži rodina musela auto predať a čas, pokiaľ kúpia nové bol práve časom, kedy sa odchádzalo. Teda sme sa museli zaobísť len s jedným, čo podstatne skresalo nielen počet zúčastnených členov, ale aj plány akcie. Možno sa niekto bude hnevať, ale nakoniec som ako vodič, organizátor a predseda nášho klubu rozhodol o zložení: Endži a jej dcéra Denisa, Maroš, bobrík Vlado a ja – Jožko, alias Luigi.