Dreveník 17.4.2011

obr. V priebehu troch-štyroch týždňov vyrážame na tretiu lezeckú akciu, po Podskalke a Turniskách volíme Dreveník pri Spišskom hrade. Organizácia je narýchlo v piatok na stene a keďže väčšina v nedeľu nemôže, tak na Dreveník vyrážame tento krát „iba“ piati. Majo – šofér, Monika, Tóno, Peťka a ja.
Ráno 7.45 po 15 minútovom čakaní ideme po Tóna až pred vchod, lebo zaspal a museli sme ho zobudiť :-). O desiatej už naliezame do ciest. Najprv zľahka, ľahšie cesty na rozlez a aj preto, že Majo je prvý krát na skale a Monika druhý. Ide im to super. Lezieme jednu cestu za druhou, v ťahaní sa väčšinou striedame a ako piatu cestu lezieme Cestu č. 12 (6+), ktorú vytiahla Peťka. Na moje veľké prekvapenie to preliezajú aj Majo a Tóno. Paráda, už sa teším ako budú liezť o rok. Pre Moniku to bolo náročnejšie, silovejšie v previse, ale také odhodlanie to skúsiť...
Na vrchole Marty (Centrálna veža) je pekné miesto na spoločnú fotku, a preto v dvoch lanových družstvách (po dvaja a traja) vyliezame na jej vrchol cestami Jarná pieseň a Odštepy. Je krásne teplučko a slnečno a z toho dôvodu tu trošku pobudneme. Zostup je zlaňovaním cez cestu „Hrana“.
Postupne sa tu zišlo hodne veľa lezcov. S potešením môžem povedať, že čoraz viac ľudí začína tráviť voľný čas v prírode, ale na druhej strane je mi to trochu ľúto (som sebec), že je všade plnšie. Je to trošku aj ako časovaná bomba, že skôr či neskôr sa niečo stane, aj preto, že veľké percento je neskúsených „nezaškolených“. Aj dnes len zrazu počujem ako Peťka kričí na jedného mladého, ktorý liezol na druholezca, povycvakával postupne všetky expresy a nakoniec sa vypol aj z posledného istenia (tzv. prasaťa), pričom stál iba na malej rímse 10 m nad zemou.
Našťastie je tu veľa ciest a je vždy kde liezť. Na Marte pribudli ľahšie 2 nové cesty a do jednej z nich sa púšťa Monika s cieľom si ju vytiahnuť ako svoju prvú na skalkách, aj sa tak stalo. Potom sa striedame v cestách Paklenica, Jakubova klietka a Maruškina veža a s Peťkou si vyskúšame riadnu dierkovačku v miernom previse Disko. Slnko nám zašlo za skalu a začína byť chladnejšie, hlavne pri istení. Pri lezení je teplo až až :-).
Na úplný záver si vyberieme Vstupnú vežu. Kým Peťka ešte dolieza Disko, s Monikou a Majom vylezieme ľahšiu cestu s výlezom cez previs a po zostupe pod vežu sme tu už všetci. Peťka s Tónom preliezajú Staré časy a my Cestu mladých. Na vrchole veže konštatujeme, že stačilo. Sme unavení, pripečení a je čas na odchod, aby sme stihli vlak z HE do Koškoviec. Ďalší krásny výlet máme za sebou. Čo bude nabudúce, Zádiel, Tomašák ... ?