Lezecký klub Humenné

4. ročník Skialpstretu bol na výbornom mieste – Chate pri Zelenom plese. Z Humenného sme sa tam vybrali v dvoch skupinách, dokopy osem ľudí.

Pár fotiek z akcie na Kriváň. Nepodaril sa nám zjazd východným žľabom pre zlé podmienky v ňom, hlavne v najťažšom úseku, tak sme šli klasicky Krivánskym žľabom. Vrchol nám doprial nádherné počasie.

Dva dni pred prázdninami už smutne sledujeme podmienky a počasie v Tatrách. No nič nevyšpekulujeme, a ostáva nám len postupne odhlasovať Brnčalku aj Zbojníčku a nechávame zarezervované aspoň Popradské pleso .... kurnik, doma sa nám nechce kvasiť, veď všetci máme voľno min. 4 dni, tak ku Vladovi, Marošovi, Peťke a mne sa pridáva Jožko z Kocúra a využívame aspoň túto rezerváciu.

2 dni počas jarných prázdnin sme v práci, ale potom nás už nič nedrží a v utorok poobede ideme do LM. Ešte v utorok volám Mariánovi a Kubovi a zisťujem aktuálne podmienky vo Vysokých Tatrách. Po ich opise sme rozhodnutí ísť hneď na druhý deň na Kriváň.

Po roku sa opäť pridávame k Michalovčanom a ideme liezť ľady do Bielovodskej doliny v pozmenenej zostave, Peťka, Endži, Vlado, Rasťo a ja. Maroš na poslednú chvíľu musel odmietnuť a som rád, že sa pridala Endži. A nemuseli sme ísť na našom autíčku, pretože sme sa nasúkali do väčšieho auta k Rasťovi.

Pokhara leží vedľa jazera Phewa, kde turistické centrum mesta sa nachádza na jeho brehoch. Kým sme hľadali ubytko, tak sme objavili peknú kaviareň, kde sa dali kúpiť čerstvé buchty a koláče. Chodili sme sem pravidelne na raňajky a kávu. Večer sme zasa objavili lacnú reštauráciu. Ďalší deň pršalo, tak sme boli aspoň v leteckej spoločnosti presunúť letenky z KTM do Lukly na 28.10. o 4 dni skôr a kúpili sme lístky na bus do Káthmandu.

Už viacerí sa ma pýtali, či bude článok z Nepálu a nejaký čas sa na to chystám, ale po toľkých rozprávaniach a premietaniach, väčšinou v súkromí, jednoducho nebola chuť.

Tento víkend predbiehali vášnivé debaty v znamení, Ideme! Len kam? Ešte v sobotu skoro ráno sme sa na ceste pri Levoči rozhodovali, kam budú smerovať naše kroky a lyže. Žreb padol na Žiarsku dolinu a jeho vrchol Baranec, s návštevou Žiarskej chaty a večerným presunom autom na Štefáničku do Nízkych Tatier. Cesta k Žiarskej doline vedie popod Dušanovu bytovku v Liptovskom Mikuláši, kde sme sa obzerali po jeho papagájovi či nelieta niekde okolo.

Plánovaný výstup Martinovou cestou na Gerlachovský štít sa podaril a to z Poľského hrebeňa. Pozbierali sme sa ôsmy, čiže trošku väčší počet, a preto navrhnuté zjednodušenie výstupu v podobe vývozu na Sliezsky dom nebolo až také zlé. Lebo zlaňovanie a istenie na pár miestach zabralo viac času, no stihli sme za svetla zostúpiť do Batizovskej doliny.

Znova pár fotiek, tento krát z klubovej akcie v upršanom Rakúsku. Čo napísať, namiesto krásneho lezenia v okolí chaty Adamek sme len oddychovali po ťažšom výstupe v daždi na chatu a robili krátke vychádzky pred dvere či sa počasie umúdrilo. Nie ... na lezenie katastrofa, tak sme využili aspoň krátku dieru na výstup na Hoher Dachstein, 2995 m. Na tretí deň sme zliezli z chaty k autu pri jazere Vorderer Gosausee a prešli krátku feratu priamo nad hladinou jazera.