Lezecký klub Humenné

22.-25.1.2010

Dnes ráno sa začal krásny slnečný deň a takto to má zostať až do večera. No a čo je vtedy najlepšie, vybrať sa na nejakú túru. My si hneď vyberáme štvordňovú začínajúcu po plážach a potom po lese. Sme plní očakávaní, čo to bude, veď takáto túra po plážach, je nezvyčajná a k tomu nás čaká aj brodenie zátok.

Po rýchlych raňajkách, teda už skôr skorom obede sa balíme a ako zvyčajne, tu na Zélande, vyrážame na túru po obede :o) Začíname hneď drevenými mostíkmi, ktoré sú celkom dlhé a vedu ponad akúsi dlhú zátoku. Keby nebol akurát odliv je tam voda asi po členky. Postupne sa dostávame do lesíka na parádne upravený chodník. Keď to vidíme a vieme, že je to ľahká túra je nám jasné, že stanovené časy zasa skrátime :o) Dnes by nás malo čakať 9 hodín šľapania, nakoniec sme to dali za 6 a to sme sa neplašili :o) Slniečko nám svieti a my si vychutnávame dník. Zväčša ideme po lesnej cestičke s občasnými výhľadmi na more a zátoky, keď tu zrazu prichádzajú mraky a začína pekne pršať. No a je po peknom dni a to nám v info centre povedali, že bude celý deň svietiť slniečko. Lialo celkom slušne asi 2 hodiny, no aj napriek tomu bolo riadne teplo a dusno.

Keď sme sa dostali k prvej zátoke, ktorá sa dá prebrodiť a práve začínal odliv, tak sme neváhali. „Skúsime, nie? A mokrý sme tak či tak“, hovoríme si. Povyzúvali sme topánky a spočiatku po blate a potom po vode asi tak nad kolená sme prešli na druhú stranu brehu. Bola to celkom dobrá zábava, hlavne keď nám popod nohy behali malilinký ráčikovia. Na druhej strane brehu si dávame prvú a poslednú pauzu na zastávke autobusu pre lode :o) Je tam fajn gauč, tak posedíme a zjeme pripravený olovrant. Kým sa poberáme ďalej aj dáždik prestáva pršať a opäť sa začína usmievať slniečko, ale tentokrát už zapadajúce. Prejdeme ešte pár maličkých pláži a v kempe sme tak akurát pred zotmením. Dávame večeru a ľaháme pod holé nebo. Dúfame, že pršať už nebude lebo stan nemáme. Našťastie je tu prístrešok na varenie, ak by niečo.

Ráno vstávame asi tak o hodinku skôr, predsa sa rozhodlo spŕchnuť. Nevadí, už skrytí v prístrešku sa balíme a o siedmej už šľapeme ďalej. Akurát začína odliv a pláž kde sme spali sa viac a viac odkrýva. Môžeme prejsť prvú zátoku vo vode po kolená. No a deviatej musíme byť v najväčšej zátoke, vtedy je akurát najlepší odliv a jediná možnosť postupovať v túre ďalej. Pred prebrodením sa ešte zastavujeme na nejakej privátnej chate, kde je kaviareň uprostred pralesa a dávame si asi najdrahšie kapučíno na Zélande. Na naše v prepočte 3,50 eurá.

Zátoku ktorú brodíme je fakt veľká. Ak nie je odliv vody tu musí byť minimálne tri metre. Smejeme sa na tom, koľko ľudí sa tu zrazu objavilo. Jedni idú naším smerom, iní opačným a malilinké raky, ktorých tu je obrovské množstvo sa rýchle schovávajú do dier. Slniečko nám začína svietiť a my sa dostávame cez rôzne veľké pláže až k tej našej, kde končíme dnešný deň. Na tejto plážičke ostávame, kúpeme sa, opaľujeme. Je to super pocit. Chalani sa bavia vykopávaním diery do piesku a seba zahrabávaním.

Všetko je to fajn, až na to, keď v podvečer zasa začínajú dobiedzať tie ich hnusné malé kusacie muchy. Musíme sa poobliekať a utekať z pláže viac do lesa kde je trošku väčší pokoj. Varíme si čokoládku a hráme piškôrky. Zábava nám začína keď večer chceme zaľahnúť a zasa je tu dážď. No našťastie utícha a my môžeme v noci v kľude spať a ráno sa zobudiť do krásneho slnečného rána. Takto som si to aj predstavovala, slnečné rána na pláži.

Slniečko nás sprevádzalo celý dnešný deň, ktorý sme kráčali ešte chvíľu po plážach a potom to stočili na lúky a lesy smerom hore do kopcov. Túra mala ešte pokračovanie ďalej, ale tam sme nešli. Túto a asi najkrajšiu časť túry sme si dali asi pred dvoma týždňami ako samostatný jednodňový výlet. Bolo to úplne super. Nádherné ľudoprázdne pláže, vysoké skalné útesy, sem tam sa objavujúce tulene, slnko, more a my. Bolo to fakt krásne. Tentokrát to vynechávame a šľapeme si cestu smerom k chatám na hrebeni.

Kým ideme po lúkach, ktoré pripomínajú Slovensko, ak si odmyslíme výhľady na more :o) je to pekné. Ďalej sa však dostávame do hustého lesa, v ktorom strávime asi pol dňa. Výhľady sú asi také: v pravo les, v ľavo les. Ani by nám to nevadilo, keby ten les nešiel hore, dole. To čo sme si stále našľapali sme aj zišli. Nakoniec sa dostávame k jedinému miestu kde je výhľad, ale zasa len na stromy :o) Zaujímavé je však to, že to vyzerá ako niekde v Afrike. Potom už len začíname zostupovať dole a prichádzame k chatke, v ktorej strávime noc. Chatka je v skutku úchvatná maličká, útulná, čistá. Hneď by sme takú z Dušanom brali. Aj sa nám tu zaspáva po celom dni chôdze sladko.

Ráno si pospávame dlho a vstávať sa nám vôbec nechce keď vonku počujeme klopkať dážď. Našťastie utícha a my po poriadnych raňajkách schádzame už len dole. Tešíme sa, že sa ešte okúpeme v mori, ale obloha sa nejak zaťahuje. Jediný kúpeľ čo nám ostáva, je v kempe v sprche, ktorý tiež stojí za to.

PS: ďalšie foto na www.picasaweb.google.sk/dusan.spura
NZ - Abel Tasman Coast Track a Inland Track 22.-25.1.2010

Peťka