Výstup na Veľký Choč a chatu Pod Chlebom

/ 28.-29. marec 2009-04-09 /
Konec marca a náznaky blížiacej ja jari nás donútili k tomu, aby sme aj napriek nepriazni počasia vyrazili nikam, kde netrvá lavinózny stupeň na č. 4 . „Čau Duško, nemáš chuť ísť na Choč? A prípadne sa presunieme po zostupe do Šútova a prespíme u Timka na chate. Hm???“
Duško, môj neúnavný priateľ, je za každú akciu a tak súhlasil aj s touto.

Z Humenného so mnou šla Timkova kočka Lenka a tak mi cesta k Duškovi do L.M. ubehla príjemne a rýchlo. Okolo desiatej sme už boli vo Valaskej Dubovej, obuli si skialpy a spoza dediny vyrazili smerom na Choč. Obavy z nedostatku snehu ustúpili hneď za obcou a snehu vždy pribúdalo. A nielen sneh pribúdal, ale aj počet turistov, ktorí ustúpili silnému vetru a množstvo snehu a vracali sa dole. So snehom sme problém nemali, pretože lyže majú fakt väčšiu plochu ako nohy, ale s pribúdajúcou výškou hustla hmla a vzrastala rýchlosť vetra. Pred vrcholom bol problém zapichnúť paličku do tvrdého snehu a odraziť sa. A veru nebyť GPS ani by sme nevedeli, kde je vrchol. Ten sme dosiahli okolo poludnia a pretože sme nemali čo vypiť a Lenka čakala pri aute, hneď sme vyrazili dole.

Báječná cesta lesom pomedzi a popod stromy nás zahriala viac ako rum vo Valaskej krčme, kde, ako sme sa dočítali, zlapali Jánošíka (preto už dnes bohatým nikto neberie). Po príjemnej chvíli sme odfrčali do Šútova a opäť šľapali smerom hore. No nohy už boli čoraz ťažšie a preto aj chvíle oddychu sa predlžovali (priamoúmerne klesajúcemu množstvu rumu vo fľaši☺). Hore Generálom nám prišiel oproti Timko a vzal Lenku do vleku. Cesta hore bola nekonečne dlhá a my sme sa nevedeli dočkať chaty. No tesne po zotmení sme si už pochutnávali na chutnej polievočke, klobáske, huročke, pivčičku aj demänovke.

Na chate bola super partia Martinčanov, z ktorých jeden mal narodky a tak sa slávili a tancovali a degustovalo až do tretej ráno. No jo, ráno. Nic moc. Vonku pršalo, sneh bol ako blatíčko a o nočnej tancovačke s martinskými dračicami mi koleno rozprávalo svoj hororový príbeh. Duško tiež nemal chuť po daždi šľapať na malofatranský Kriváň a tak sme chvíľu oddychovali v príjemnom prostredí chaty a poobede sa vydali v mokrom snehu dole kopcom.

Poviem Vám, bola to DRINA! Ale stálo to zato! A teším sa na budúci výstup a zostup na zasnežené kopce našich krásnych Slovenských hôr.


Cesta na Choč


Sedlo Stredná Poľana


Stúpanie lesom


Na Veľkom Choči


Zjazd popod strom


Návrat do Valaskej Dubovej


Chata Pod Chlebom


Večer na chate