Tatry 4.-5. 9. 2009

(4.-5. 9. 2009) Moju krátku zastávku doma som znovu využil na krátky výletík do Vysokých Tatier s Jožkom. Predpoveď počasia znela sľubne -- zamračené, prehánky a dážď. Pre nás ideálne počasie do Tatier. Aspoň tam nebude veľa turistov.

Z Humenného sme na Marene vyrazili ešte pred piatou. Zaparkovali sme v Tatranskej Lomnici, nabrali energiu vo forme piva a vyrazili na Stanicu Štart, odkiaľ sme smerovali do Doliny Kežmarskej Bielej vody a do Doliny Zeleného plesa. V lese za Štartom sme si mohli pozrieť ťažké lesné stroje a motorovú lanovku na zvážanie zrejme kalamitného dreva. Nepasovalo nám to tam.

Jožko v doline nahodil také tempo, že som už dokonca túry za ním nestíhal. Predsa, je to vidieť, keď niekto chodí do hôr každý týždeň a niekto tam zasa bol naposledy pred rokom...

Zložili sme sa v podkroví na Chate pri Zelenom plese (1551), kde už boli dve kobietky, vyložili z batohov nepotrebné veci a vyrazili na Jahňací štít cez Kolové sedlo (2118). Poprchávalo a viditeľnosť bola nulová a na vrchole Jahňacieho štítu (2229) aj mierne fúkalo, čo vyvolávalo pekný pocit zimy. Odhadovali sme, že mohlo byť okolo piatich stupňov.

Na chatu sme už zišli rýchlejšie a spolu s českým bratom horolezcom. Obidvaja sme nechápavo krútili hlavami, prečo ho manželka s mesačnou dcérkou nechcela pustiť na skaly:)
Akonáhle sme sa vrátili na chatu, začalo poriadne liať, nuž nedalo sa nič iné robiť iba sedieť dole v reštaurácii a až do hlbokej noci nad pohárom pivka spolu s dvoma Čechmi plánovať naše ďalšie cesty. Ako jeden poznamenal: „Dobrý horolezec je starý horolezec“.

Zobudili sme sa do zapršaného rána. Stále lialo. Niektoré skupinky sa v lepšej chvíľke aj vybrali na Jahňací štít, ale do pol hodiny boli úplne premočení naspäť. Na chate im museli pekne stúpnuť tržby. Turistikou k alkoholizmu:)

My sme to však všetko mali pekne spočítané a podľa numerického modelu Aladin malo ešte doobeda prestať pršať. Vyrazili sme do dažďa, ale už po pol hodinke na nás svietilo slnko. Z Veľkej Svišťovky (2037) sme mali celkom pekný výhľad, hoci sa mraky okolo nás rýchlo presúvali.

Zo Skalnatého plesa sme zišli znovu na Štart a potom už iba po monotónnej asfaltke dole do Tatranskej Lomnice k autu.

Som rád, že sa mi aj tohto roku podarilo dostať do Tatier s Jožkom a pokecať po dlhej dobe.

Komentáre

O-PA-KO-VAŤ

Pekne si to napísal Alek. Ja by som bol rád, keby sa tatéto akcie aj častejšie zopakovali. Trimem palce aby si tie skúšky vydarili. Pa