Chopok - Ďumbier - Chopok na skialpoch

Do začiatku zimy ma Robo podpichoval na kúpu skialpového výstroja a nakoľko sú zimy dosť suché a lyžiarske vleky neúnosne drahé na viacdennú lyžovačku, rozhodol som sa pre kúpu tejto báječnej výstroje hneď na konci januára. Typ padol na Liptovský Mikuláš, pretože tu býva (teda aspoň v pracovnom týždni) Duško a pretože on mi mohol najviac poradiť čo a za koľko kúpiť. A myslím, že to bolo správne rozhodnutie.

A tak sme sa v sobotu Peťa, Duško a ja (už s novými lyžkami) rozhodli pre návštevu Nízkych Tatier aj preto, lebo Peťa si zháňala prácu na horskej chate. Skoro ráno nás Marena doviezla do Jasnej, kde nás po jej odparkovaní čakal krásny výšľap na Chopok.

Počasie nie celkom krásne, hmlisté, ale nefúkalo a tak už o dve hodinky čajík s horcovicou rozohrieval náš tráviaci a imunitný systém. A čas medzitým pracoval v náš prospech, pretože vonku sa rozjasnilo a slnkom zaliaty Chopok pozýval na návštevu. Nuž kto by odmietol a nešiel na vrchol, prišiel by o nesmierny zážitok z krásnych perspektív Nízkych Tatier. No samozrejme neodmietli sme a bolo super fajn. Len pri ceste nadol sa Peti zlomilo viazanie (plaste und elaste) a tak sme sa chvíľu zdržali späť na Kamienke, kde ho Dušan po vzore Peťa Valušiaka provizórne (šnúrkou) opravil. Akurát, že sa nedalo zjazdovať. Ale Peťa je aj tak vždy veselá a nevadilo jej to. Šak ,,čim češši, tym ľepši". Hrebeň bol dosť zľadovatelý a hrany lyží aj my sme mali čo robiť aby nás netiahlo dole svahom a držali sa po vrstevnici. Navyše krásne počasie nevydržalo a k činu sa prihlásila opäť hmla a vietor. No dalo še. Moje nové stúpacie pásy stúpali super, len škoda že nešmýkali aj dole svahom. Občas som sa pri skĺznutí z preveja rozbehol a rozcapil sa na ksicht. Ale dalo še.

Na Ďumbier sme vyšli okolo obeda a (teda aspoň ja s tou svojou sviňou na chrbte) s mokrým a prepoteným trikom vychutnávali mrazík, ktorý zachádzal na nechty. Rozkrútili, trochu prekrvili a zohriali si ruky, spravili si foto a hybaj dole na Štefánku. Nevadilo, že nás nevideli oproti idúci, lebo vďaka ľadu nás bolo počuť ďaleko. Najmä keď som neubrzdil a tak so mnou upasalo, že až. Ale dalo še. Až po Štefánku, kde Duško vypol viazanie a tá potvora lyža sa rozbehla do Jánskej doliny. Aj tak s Peťou plánovali zísť do Liptovského Jána a tak po krátkej návšteve osadenstva chaty sa vydali hľadať stratenú lyžu. A o hodinu ju aj našli a naradostení pálili dole dolinou až kým si vraj Duško na ceste neroztiahol trup a porezal si hánky hornej končatiny. Na pohotovosti určite mali radosť že majú prácičku pre ihlu a niť.

Medzitým som si ja príjemne oddychoval na chate pod Ďumbierom (ako sa aj Štefánka oficiálne nazýva) pri varenom vínečku a tešil sa na ranný východ slnka a zjazd na Trangošku po turistickom chodníku. Nebyť pádu a mierne poškodeného kolenného väzu, bolo by všetko fajn. Dalo še. Aj cesta na Kamienku cez Kosodrevinu bola vcelku príjemná, ale rozhodne nie príjemnejšia ako zjazd po zjazdovke z Chopku do Jasnej, kde ma už netrpezlivo očakávala Marena (moje krásne autíčko) a spoľahlivo ma dopravila domov k teplu rodinného krbu (teda vlastne k teplej večeri).

Vďaka Bohu za môj nákup i za môj prvý skialpový zážitok na Ďumbieri.

Jožko


Konečne odparkované


A ide sa k výšinám


Biela fantázia pod Chopkom


Zaľúbenci na vrchole Chopka


Peťa sa lúči pohľadom na Ďumbier


Tešíme sa na jeho vrchol


So sviňou na chrbte


Pod vrcholom zľadovatený sneh


Na vrchole Ďumbiera cigaretka na dva ťahy


Tešíme sa na budúci týždeň. Pa pa.


Krása Tatier


Krása Tatier

Komentáre

Pre zalubencov:-)

Je to vsetko tak ocarujuce a prekrasne...ako vo sne....som nadsena nielen stej nadhery,ale hlavne aj s vas dvoch:-)

Nádhera

Nádhera...