Počasie nevyšlo podľa predstáv, ale akcia vyšla výborne. Kopec zábavy a večer aj spevu. Kto nebol, môže ľutovať.
V sobotu sme vystúpili na najvyšší vrchol Bieszczadov Tarnicu z Wolosateho cez Halicz. S Jurajom a Peťkou sme zostúpili hrebeňom cez Szeroki Wierch a ostatok, Vlado, Jožko, Majo s Jankou a Maroš po modrej do Wolosateho, späť k autu.
Už minulú sobotu v raji ma Vlado navnadil na hrebeňovku z Kremenca na Duklu. Zobrať stan a vypadnúť na dlhšie, ale k dispozícii máme len sobotu a nedeľu, aj to necelú sobotu, tak sme sa pobrali na Šimonku v Slanských vrchoch. S tým, že v sobotu vyšliapeme poobede na Dubník a tam niekde prespíme.
Alebo akcia „LIDL 2“, alebo akcia „Z naháňačky pohodlná túra“.
Sobota, posledný z troch dní počas ktorých sa dalo využiť lacné cestovanie vlakom, cez Lidl. Za dve eurá, ktoré stál lístok, sa človek vozil celý deň osobákmi po celom Slovensku. I voziť sa hore dole za tie peniaze má niečo do seba, no našim cieľom boli rokliny Slovenského Raja. Zloženie cestovateľov - Dušan s Peťou, Maroš, Ďuri a ja.
Alebo akcia „LIDL 1“, alebo akcia „Z pohodlnej túry naháňačka“.
Využívame deň voľna a akciu na vlak, kde lístok na osobáky na celý deň stojí 2 eurá. Lístok za 7 eur bol na rýchliky, ale trošku dobrodružstva nezaškodí. Aj ušetríme.
Konečne sa nám podarilo prejsť hlavný hrebeň Západných Tatier. Teda aspoň sprístupnenú časť: Huty – Pyšné sedlo.
Dňa 29. 10. 2011 sa v Považskej Bystrici konali preteky Slovenského pohára v lezení na obtiažnosť.
Ale vráťme sa na začiatok :-). Už dlhšiu dobu som premýšľal či sa mám zúčastniť súťaže na obtiažnosť. V našej hale trénujem a vidím aké také zlepšenia, tak som si povedal, že to skúsim. Však na súťaži som už nebol dlho a aspoň naberiem ďalšie, novšie skúsenosti a po dlhom čase pokecám s kamošmi.
15. ~ 24.7.2011
"Vlado", zahučal som do vysielačky 15 minút pred plánovaným odchodom.
"h?", ozvalo sa z druhej strany,
"Nejdeme už? Ja ti mám cestovnú horúčku, alebo čo."
Po krátkej dobe znova do Tatier. No po dlhšej dobe ideme liezť. Konečne. Výber steny, z časových dôvodov, padne na Velickú stenu. Nechceme sa vrátiť neskoro a Vlado má už dlhodobo naplánované niečo iné.
Orlia prť je svojou dĺžkou a expozíciou najťažšou značenou cestou v celých Tatrách. Vedie po hrebeni Svinica – Wołoszyn od sedla Zawrat (2 158 m) do sedla Krzyżne (2 112 m). Cesta je dlhá 4 km a pri celkovom prevýšení približne 1 050 m trvá od sedla po sedlo okolo 6 hodín. K tomu musíme pripočítať čas na prestávky a prípadné čakanie na reťaziach. Cesta je zaistená umelými pomôckami (reťaze, kramle, a 2 rebríky).
Cez víkend nemôžme nikam ísť, tak využívame jeden deň voľna vo štvrtok pätnásteho. Perióda pekného počasia stále pretrváva, preto volíme Tatry. Cieľ: Zlobivá, rampou a pilierom II. stupňa UIAA. V prípade dobrého času môžeme vybehnúť ešte na Ganek aj Rumanov štít.
Posledné komentáre
pred 7 years 21 weeks
pred 7 years 21 weeks
pred 8 years 4 weeks
pred 8 years 17 weeks
pred 9 years 1 day
pred 9 years 15 weeks
pred 9 years 15 weeks
pred 9 years 18 weeks
pred 9 years 42 weeks
pred 11 years 31 weeks