Počasie nevyšlo podľa predstáv, ale akcia vyšla výborne. Kopec zábavy a večer aj spevu. Kto nebol, môže ľutovať.
V sobotu sme vystúpili na najvyšší vrchol Bieszczadov Tarnicu z Wolosateho cez Halicz. S Jurajom a Peťkou sme zostúpili hrebeňom cez Szeroki Wierch a ostatok, Vlado, Jožko, Majo s Jankou a Maroš po modrej do Wolosateho, späť k autu.
Už minulú sobotu v raji ma Vlado navnadil na hrebeňovku z Kremenca na Duklu. Zobrať stan a vypadnúť na dlhšie, ale k dispozícii máme len sobotu a nedeľu, aj to necelú sobotu, tak sme sa pobrali na Šimonku v Slanských vrchoch. S tým, že v sobotu vyšliapeme poobede na Dubník a tam niekde prespíme.
Alebo akcia „LIDL 2“, alebo akcia „Z naháňačky pohodlná túra“.
Sobota, posledný z troch dní počas ktorých sa dalo využiť lacné cestovanie vlakom, cez Lidl. Za dve eurá, ktoré stál lístok, sa človek vozil celý deň osobákmi po celom Slovensku. I voziť sa hore dole za tie peniaze má niečo do seba, no našim cieľom boli rokliny Slovenského Raja. Zloženie cestovateľov - Dušan s Peťou, Maroš, Ďuri a ja.
Alebo akcia „LIDL 1“, alebo akcia „Z pohodlnej túry naháňačka“.
Využívame deň voľna a akciu na vlak, kde lístok na osobáky na celý deň stojí 2 eurá. Lístok za 7 eur bol na rýchliky, ale trošku dobrodružstva nezaškodí. Aj ušetríme.
Konečne sa nám podarilo prejsť hlavný hrebeň Západných Tatier. Teda aspoň sprístupnenú časť: Huty – Pyšné sedlo.
Dňa 29. 10. 2011 sa v Považskej Bystrici konali preteky Slovenského pohára v lezení na obtiažnosť.
Ale vráťme sa na začiatok :-). Už dlhšiu dobu som premýšľal či sa mám zúčastniť súťaže na obtiažnosť. V našej hale trénujem a vidím aké také zlepšenia, tak som si povedal, že to skúsim. Však na súťaži som už nebol dlho a aspoň naberiem ďalšie, novšie skúsenosti a po dlhom čase pokecám s kamošmi.
15. ~ 24.7.2011
"Vlado", zahučal som do vysielačky 15 minút pred plánovaným odchodom.
"h?", ozvalo sa z druhej strany,
"Nejdeme už? Ja ti mám cestovnú horúčku, alebo čo."
Po krátkej dobe znova do Tatier. No po dlhšej dobe ideme liezť. Konečne. Výber steny, z časových dôvodov, padne na Velickú stenu. Nechceme sa vrátiť neskoro a Vlado má už dlhodobo naplánované niečo iné.
Orlia prť je svojou dĺžkou a expozíciou najťažšou značenou cestou v celých Tatrách. Vedie po hrebeni Svinica – Wołoszyn od sedla Zawrat (2 158 m) do sedla Krzyżne (2 112 m). Cesta je dlhá 4 km a pri celkovom prevýšení približne 1 050 m trvá od sedla po sedlo okolo 6 hodín. K tomu musíme pripočítať čas na prestávky a prípadné čakanie na reťaziach. Cesta je zaistená umelými pomôckami (reťaze, kramle, a 2 rebríky).
Cez víkend nemôžme nikam ísť, tak využívame jeden deň voľna vo štvrtok pätnásteho. Perióda pekného počasia stále pretrváva, preto volíme Tatry. Cieľ: Zlobivá, rampou a pilierom II. stupňa UIAA. V prípade dobrého času môžeme vybehnúť ešte na Ganek aj Rumanov štít.
Posledné komentáre
pred 8 years 43 weeks
pred 8 years 43 weeks
pred 9 years 27 weeks
pred 9 years 39 weeks
pred 10 years 22 weeks
pred 10 years 37 weeks
pred 10 years 37 weeks
pred 10 years 40 weeks
pred 11 years 12 weeks
pred 13 years 1 week