Úspešný a krásny víkend 12. a 13. júna

sme prežili na podnet Maroša 12. a 13. júna. Už v piatok sme s Maroškom vydumali, že pôjdeme na súťaž na lezeckú stenu Hutira neďaleko B.B., kde sa konal Slovenský pohár v lezení na náročnosť.

Po vyriešenom probléme s autobatériou vyštartovala v sobotu o 4tej ráno Marenka s osadkou Maroš, Tánička, Miňo, Dendy a ja smerom na Martin. Cesta pri sledovaní Ratatuila a Shreka ubiehala rýchlo a po malom blúdení sme našli aj krásne upravene športovo-rekreačné stredisko Hutira. Dorazili sme tesne pred deviatou a po registrácii sme si dali na rozcvičenie volejbal.

Počasie vyšlo úžasné. Od samého rána bolo slnečno a až trochu nepríjemne horúco, ale po upršaných dňoch sme radi privítali slniečko. Na placi pod exteriérovou lezeckou stenou sa hmýrilo už kopec mládeže a celú súťaživú atmosféru podfarbovala dobrá hudbička z reproduktorov, ktorá motivovala k lezeniu.

Do súťaže sa nahlásili Táňa, Miňo aj Dandy a každý z nich bol zaradený do inej kategórie. Maroš (keďže bol najviac na súťažiach) po malej inštruktáži trojici súťažiacich zmizol v dave s fotoaparátom a rozhodol sa pre fotodokumentáciu. Ja som si po krátkej noci a dlhom šoférovaní sadol konečne na pivečko na slniečkom vyhriatu drevenú lavicu. No proste úúúplnáááá pohoda. Samozrejme, že sme všetci pozorovali aj výkony všetkých lezcov a teda hlavne našich - humenských.

Snažili sa všetci. A bolo kde sa snažiť. Previsy, obmedzené množstvo chytov a ich umiestnenie na tých kľúčových miestach vyžadovalo premakanú techniku a nesmierny cit pre rozloženie rovnováhy. A samozrejme aj trošku sily v rukách a nohách. Ciest vedených stenou bolo šesť a každá inej náročnosti (tým chválim usporiadateľov :-) a konkurencia bola značná. Pri previsoch bolo vidieť, že túto techniku v Humennom nezvládame, pretože na našej stene žiadny kolmý previs nie je. Ale Táňa išla nad očakávanie dobre. Dobre sa vytrápili aj Dandy a Miňo. Na to aké možnosti máme v Humennom to zvládali bravúrne. Zo šiestich ciest dali Top na dvoch a na ostatných niečo okolo polovice. Po 8 hodinách súťaže už bol každý unavený lezením aj slniečkom a bol čas na vyhodnotenie. Prekvapenieeeeeee!

Vo svoje kategórii skončila Táňa na krásnom 2. mieste. Dandy sa umiestnila na 4-tom a Miňo na 6-tom. To je krásne umiestnenie v rámci slovenského pohára, že? GRATULUJEEEEEEM.

To si zaslúžilo pekný výlet a tak sme sa po vyskákaní na trampolíne, pooblievaní sa vodou z bazénu a rozlúčení s novými kámošmi rozhodli pokračovať na Čertovicu, kde sme mali prespať na chate môjho známeho. V sedle Čertovice sme oslávili umiestnenie našich borcov, napapali sa a tešili sa na chatičku, kde sme s Marošom namontovali chyty na novučičkú stenu, aby sme skoro ráno mohli skúšobne bouldrovať.

Marošovi sa nová stena celom páčila možno aj preto, lebo mala maličký kolmý previs. Po dvoch hodkách lezenia sme sa rozlúčili s chatárom Jožkom, s majiteľmi, aj celým osadenstvom, opáčili pstruhy v rybníku, pobúchali veľkých psíkov a s ušetrenými silami sa vybrali na Dreveník pri Spišskom hrade, kam sme dorazili okolo obeda. Avšak žiaľ sami, pretože partia Endži, a bobríci Vlado a Jožuch, ktorá mala vyraziť z Humenného, mala problému z povolebno utrápenou vodičkou Endži, ktorá bola na voľbách šarža a skončila povinnosti nad ránom.

Tak sme liezli sami. Na skalách si každý skúsil vytiahnuť cestu na prvom konci a Maroš vytiahol bez odsedu, takmer OS, ťažkú hádam 7+ až 8-. Riadna makačka aj pre nás, ktorí sme ju skúšali na top rope - udici. A to s viacerými odsedmi. Maroš je fakt dobrý (čuješ, ... chválim ťa Maroško :-)

Dendy podala dobrý výkon na prvom konci v 5+ a ešte sme si všetci poliezli aj sprievodu malých kvapiek, ktoré však rýchlo prestali. Aj tak sme boli už unavení a tak sme o piatej ukončili naše lezecké chúťky a vyrazili konečne domov, na dobré papaníčko (ktoré nami na Spišskom salaši pre preplnenosť pohrdlo) a pohodlíčko.

Myslím, že za dva dni sme toho zažili viac, ako poniektorí menej pohyblivejší mladí humenčania za rok (možno za život :-)

A na záver? Hlavne ĎAKUJEM humenským pretekárom Tani, Dendy a Miňovi za perfektnú reprezentáciu a skvelé umiestnenie. Aj Marošovi za pomoc pri montáži chytov na bouldrovke na Čertovici aj za celý výlet, ktorý vlastne podnietil on. A aj mojej Marenke za bezpečnú prepravu :-) Aj Bohu za to, že sa nikomu nič zlé nestalo. Ba naopak :-) ........ No jo.... a aj sebe :-)

-luigi-

obr.
Areál Hutira