Lezecký klub Humenné

Alebo akcia „LIDL 2“, alebo akcia „Z naháňačky pohodlná túra“.

Sobota, posledný z troch dní počas ktorých sa dalo využiť lacné cestovanie vlakom, cez Lidl. Za dve eurá, ktoré stál lístok, sa človek vozil celý deň osobákmi po celom Slovensku. I voziť sa hore dole za tie peniaze má niečo do seba, no našim cieľom boli rokliny Slovenského Raja. Zloženie cestovateľov - Dušan s Peťou, Maroš, Ďuri a ja.

Celý deň bol naplánovaný Dušanom, ktorý pozisťoval spoje a časy potrebné na prejdenie túry. Plánom bolo prejsť raj krížom zo severu na juh. Vyrážali sme o štvrtej ráno, prvým vlakom z Humenného. Bolo nám jasné že dnešok bude naháňanie s časom, keďže turistické tabuľky udávali viac času potrebného na prejdenie trasy ako sme mali. Vstúpiť do raja sme mali na Podlesku. Osobáky nás cestou necestou dostali až do Vydrníka, z ktorého sme sa na Podlesok dostali pešo cez Hrabušice. Neboli sme sami ktorí sa takto vybrali za krásami Slovenska. Z Košíc sme cestovali s dvojkou turistov, ktorí tiež mali namierené do Slovenského Raja. Tí však vystúpili z vlaku o zastávku skôr. Mali to namierené cez Tomášovský výhľad, no tak v strede túry sa naše cesty mali stretnúť.

Nám trasa začala pohodovým chodníčkom no rýchlym krokom smerom Píla, Sokol. Až v doline Veľkého Sokola začal ten pravý terén Slovenského Raja. A tak preliezaním cez popadané stromy, zdolávaním klzkých namrznutých lavičiek a vysokých rebríkov sme vystúpali z rokliny na hrebeň Glacká cesta.

Tu sme stretli prvú skupinku turistov a po asi dvoch minútach dorazili i Košičania z ktorými sme ráno cestovali. Času na státie nebolo a tak už klasickým turistickým chodníkom sme pokračovali ďalej. Tu, o niečo vyššia nadmorská výška sa podpísala na stromoch bielou námrazou ktorú mal Maroš v obľube striasať nám na hlavy. S Košičanmi sme sa znova rozišli, ale vedeli sme, že cestujú späť tým istým vlakom ako my a tak ich ešte stretneme. Chodníkom sme došli k chate Geravy kde chovali v ohradách kone, kozy a aj divé svine.

Poradovali sme sa zvieratám a už sme šliapali ďalej do protismeru Zejmarskej rokliny. Veď je už po sezóne tak komu by to prekážalo. Čo sme pred pár hodinami vystúpali rebríkmi Veľkého Sokola hore, to sme teraz Zejmarskou roklinou zliezali dole. Najkratšou roklinou sme vyšli na južný okraj Slovenského Raja, Biele Vody. Odtiaľ smerom na Dedinky k vodnej nádrži Palcmanská Maša kde sme pôvodne chceli nastúpiť na vlak. Videli sme ale, že sa k vlaku nemusíme náhliť. Nadbehli sme viac času ako bolo treba a tak sme šliapali cestou ďalej na stanicu Prostredného Hámra. Slovenský raj sme už teraz mali za chrbtom. Ráno nám chýbala hodina a pol a teraz sme mali pol hodiny k dobru. Veď čo človek nespraví aby mohol posedieť v miestnom motoreste. :-) Vlak dorazil a v ňom už nám držali miesto Košičania, ktorí nastúpili o stanicu vyššie. Nasledovalo štvorhodinové cestovanie vlakom s troma prestupmi. Vo vlaku sme strávili viac času ako v samotnom Slovenskom raji, no stálo to za to.

Bobrik

Zhrnutie: Cesta 3,2 eur, 2 eurá na LIDL + 1,2 eur rýchlik Margecany – Kysak (ináč 19,75 eur).
Humenné – Prešov – Kysak – Košice – Vydrník a späť Mlynky – Margecany – Kysak – Prešov – Humenné. Všade prestup. V Kysaku, cestou späť, čakanie v bufete 40 min. Čas strávený cestovaním (s prestupmi aj s čakaním) – 9.40 hod. 360 km.
Túra: 6.10 hod (s prestávkami), 27 km.

Tesnina – kúsok od Podleska

Pri ústi Sokola

Niektoré miesta sú riadne zapadané

Predpovedané namrznuté rebríky a lávky sú len ojedinele

Kaskády pod Malým vodopádom

Malý vodopád

Malý vodopád

Veľký vodopád

Akrobati

Zapadaná Róthova roklina

Roklinu máme za sebou a pokračujeme po ...

... Glackej ceste

Čo je v tieni, to je namrznuté

Planina Geravy

Zverinec na Geravách

Horský hotel s vrcholovou stanicou, momentálne mimo prevádzky

Zejmarskou roklinou schádzame na Biele Vody

Vodopády Kpt. Jána Nálepku – horná časť

Vodopády Kpt. Jána Nálepku – spodná a stredná časť

Po zjazdovke k vodnej nádrži Palcmanská Maša

Pri priehradnom múre

Ukončenie v motoreste